Prvý sviatok vianočný – Božie narodenie

  • Kultúra a spoločnosť
  • 21. decembra 2012, 10:10
  • Autor:J. Hluchová/red

Deň 25. december sa považuje za najväčší vianočný sviatok. A aj keď dátum narodenia Ježiša Krista nie je známy, cirkevne bol stanovený práve na tento dátum. Tento deň mala charakter novoročia. Predkresťanské predstavy o zrodení slnka sa prelínali so stredovekým kalendárom, podľa ktorého sa 25. december považoval za Nový rok.

Keď sa neskôr Nový rok presunul na 1.január, odrazila sa táto okolnosť v ľudovej tradícii predovšetkým tak, že tie isté zvyky, ktoré sa viazali k 25.decembru, sa v podstate na Nový rok už len zopakovali, ale neprestali sa zachovávať v pôvodnom termíne.
V tento deň, skôr, ako sa začalo čokoľvek robiť, utekal niekto z domácich po vodu na potok, aby nový deň začínali s čerstvou tečúcou vodou, čo znamenalo zdravie do  celej rodiny aj do gazdovstva. V katolíckych obciach, kde sa chodilo na polnočnú omšu, doniesli vodu hneď po návrate z kostola. Pri starších zvykoch predtým, ako načreli vodu, hodili do potoka kúsok oblátky. 
Po prinesení vody do domácnosti sa príchodiaci pozdravil domácim: Daj, Bože, dobrý deň, prvšia voda ako oheň. Do prinesenej vody namočili vetvičku čečiny a pokropili ňou všetkých členov rodiny, čím si zabezpečili súdržnosť  a aj dobytok. Do nádoby hodili jabĺčko, aby boli v rodine všetci zdraví a peniaz, aby mali bohatstvo a všetkého hojnosť.  To však nebolo všetko. Na súvislosť Božieho narodenia so slnovratom poukazuje zvykový príkaz, podľa ktorého v tento deň museli v každom dome založiť nový oheň.
Gazdiné na Božie narodenie roznietili v peci oheň, ktorý podkúrili drevenými trieskami, ale mohli ho rozložiť až vtedy, keď bola v dome čerstvá voda. V minulých storočiach, keď oheň roznecovali kresadlom alebo trením dreva, totiž v priebehu roka museli večer žeravé uhlie zakryť a ráno ho len rozdúchať – ak do rána oheň vyhasol, priniesli uhlíky od susedov. Nič také sa nesmelo stať na Božie narodenie, lebo platil zvykový zákaz požičiavať v tento deň uhlíky.

Drevo na nový oheň si pripravili na Štedrý deň. Na rozkúrenie sa nesmela použiť štedrovečerná slama, pretože y najbližšiu úrodu zničil ľadovec. Pavol Dobšinský o tomto zvyku v 19. storočí píše:  „Ohňa dnes z domu nedajú, b ani nikto by nešiel požičiavať h, bo by ho považovali za čarodejníka lebo čarodejnicu, a vyprali von z domu veslami, ožehmi a tieskmi.“.  Oheň v tento deň slúžil výhradne na vykúrenie obydlia, jedlo sa len zohrievalo, nevarilo sa. Na Božie narodenie bolo na slávnostnom stole v podstate to, čo na štedrý večer, ale pribudlo bravčové mäso a jaternice.
V niektorých oblastiach však nejedli opekance ani iné jedlá s makom, lebo by sa v dome držal hmyz. Niekde sa netĺkli orechy, aby sa cez rok netĺkol riad, a ani sa orechy nejedli, aby ich cez rok neboleli zuby. V tento deň sa všetci zdržiavali doma, nemalo sa chodiť po domoch na návštevy. Netýkalo sa to ale koledníkov, väčšinou bližších príbuzných a vinšovníkov. V nijakom prípade sa nepatrilo, aby ako prvá prišla do domu nejaká cudzia ženy, pretože by priniesla do domu nešťastie.  

Cirkev však nesúhlasila s vinšovaním po domoch, ale čo by človek neurobil, aby splnil, čo treba, dodržal tradície a zabezpečil sebe, rodine i gazdovstvu lepšiu budúcnosť? Preto v domoch zaránky vďačne prijímali vinšovníkov a potom doobeda vychádzali z domov starí a mladí a smerovali do kostola. Nazad sa ponáhľali najmä gazdovia, pretože ktorý z nich prišiel domov prvý, ten mal byť najšikovnejší vo všetkých prácach , pri orbe, siatí, žatve i mlatbe. V tento deň nemuselo veľmi svietiť slnko, pretože ak… svieti slnko len toľko, čo gazda koňa oširuje, bude dobrá úroda zemiakov. 
Všetky vianočné vinše mali pôvodne úlohu zariekania a spolu s osobou, ktorá ich predniesla, mali zabezpečiť splnenie prednesených želaní. Z hľadiska obsahu predstavujú vianočné vinše tri vývojové vrstvy. Do staršej patria tie, ktorých účelom je privolať do života ľudí pozitívne momenty v nastávajúcom roku. Druhá skupina vinšov má náboženský charakter a je odrazom náboženskej interpretácie Vianoc. Tretia, vývojovo najmladšia skupina, má už charakter zábavných riekaniek. Väčšinou sa vo vianočných vinšoch všetky tri vrstvy prelínajú.
2 Shares

Najnovšie správy

Advent je čas, keď sa máme stíšiť a zamyslieť sa nad tým, čo ovplyvňuje naše zásadné rozhodnutia, kam smeruje naša…
  • 02.12.2022, 23:02
  • Kultúra a spoločnosť / Región
Dnes je sobota 3. decembra. Tento deň je Sviatkom sv. Františka Xaverského, patróna diela šírenia viery (misionárov) a Medzinárodným dňom…
  • 02.12.2022, 23:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
sobota, 3. decembra 2022
Meniny má Oldrich, zajtra Barbora