Moravcová ľutuje iba to, že do zámoria neodišla skôr
Najlepšia plavkyňa v dejinách samostatnej Slovenskej republiky Martina Moravcová (nar. 16. januára 1976) vo štvrtok 20. decembra slávnostne ukončila dlhoročnú bohatú a úspešnú kariéru. Šesťnásobná najlepšia športovkyňa SR už začiatkom leta 2012 po opakovaných neúspešných pokusoch kvalifikovať sa na rekordné šieste olympijské hry predznamenala koniec aktívnej športovej činnosti.
K Barcelone 1992, Atlante 1996, Sydney 2000, Aténam 2004 a Pekingu 2008 nepribudol do jej osobného "inventáru" olympijských účastí aj Londýn 2012. O účasť na OH 2012 bojovala popri plnení materských povinnosti, napokon splnila B-limit na 50 m voľný spôsob (26,15) časom 25,95 s.
"Vedela som, čo treba pre tú rekordnú šiestu účasť urobiť. Táto kvalifikácia bola pre mňa veľmi náročnou skúškou a ja som už na jej začiatku vedela, že z mojej strany nebude to ´pravé orechové.´ Bolo mi jasné, s čím by som sa do Londýna mohla kvalifikovať. Ale budem úprimná, ja som si veľkú šancu na Londýn nedávala. Najmä vzhľadom na podmienky, ktoré som mala na tréningy. Keby boli iné, tá šanca by bola oveľa väčšia. Ale keďže som si celú prípravu hradila sama, trénovala som v neoptimálnych podmienkach a v neoptimálnych časoch, tak jednoducho sa z toho sa nedal urobiť nejaký veľký zázrak," povedala Martina Moravcová na margo tohtoročného márneho úsilia predstaviť sa na šiestej olympiáde.
"Vedela som, čo treba pre tú rekordnú šiestu účasť urobiť. Táto kvalifikácia bola pre mňa veľmi náročnou skúškou a ja som už na jej začiatku vedela, že z mojej strany nebude to ´pravé orechové.´ Bolo mi jasné, s čím by som sa do Londýna mohla kvalifikovať. Ale budem úprimná, ja som si veľkú šancu na Londýn nedávala. Najmä vzhľadom na podmienky, ktoré som mala na tréningy. Keby boli iné, tá šanca by bola oveľa väčšia. Ale keďže som si celú prípravu hradila sama, trénovala som v neoptimálnych podmienkach a v neoptimálnych časoch, tak jednoducho sa z toho sa nedal urobiť nejaký veľký zázrak," povedala Martina Moravcová na margo tohtoročného márneho úsilia predstaviť sa na šiestej olympiáde.
"S akými pocitmi sa lúčim s aktívnou činnosťou? S dobrými. Nemám sa za čo hanbiť. Jednoducho tie roky, ktoré som strávila v slovenskej reprezentácii, boli krásne. A bolo ich naozaj dosť veľa," reagovala Martina Moravcová na otázku agentúry SITA a pokračovala: "Jednoducho si uvedomujem, že latku náročnosti som pre budúce generácie nadstavila veľmi vysoko. A určite bude chvíľku trvať, kým sa na moje výkony a výsledky zabudne. Podľa mňa teraz si chvíľu budeme ceniť aj iné aj nemedailové umiestnenie vo svetovej špičke. Mám na mysli finále na ME, alebo semifinále na MS. Verím, že to ľudia nebudú považovať za absenciu slovenských plavcov v duchu, že nikto na tých šampionátoch nebol, že sme tam nič nedosiahli… Jednoducho si myslím, že aj generácia plavcov, ktorú máme, ako aj tá, ktorá príde po nej, má šancu presadiť sa v silnej konkurencii. Podľa mňa bude sa dať z nich zostaviť silná reprezentácia. Len ich treba pri tomto športe udržať a tiež ich správne motivovať."
Piešťanská rodáčka Moravcová získala počas kariéry na OH, majstrovstvách sveta a Európy v krátkom a dlhom bazéne dovedna 68 medailí – 29 zlatých, 27 strieborných a 12 bronzových. Mimoriadne cennými úlovkami sú dva kovy strieborného lesku z OH v Sydney 2000 – na krauliarskej dvojstovke aj motýľkarskej stovke. Martina Moravcová je autorka 207 rekordov SR. V júni 2010 v manželstve s právnikom Martinom Valkom sa stala mamičkou dcérky, ktorá dostala meno Karolína. Bude z nej dôstojná pokračovateľka plaveckej dynastie tejto piešťanskej rodiny?
Piešťanská rodáčka Moravcová získala počas kariéry na OH, majstrovstvách sveta a Európy v krátkom a dlhom bazéne dovedna 68 medailí – 29 zlatých, 27 strieborných a 12 bronzových. Mimoriadne cennými úlovkami sú dva kovy strieborného lesku z OH v Sydney 2000 – na krauliarskej dvojstovke aj motýľkarskej stovke. Martina Moravcová je autorka 207 rekordov SR. V júni 2010 v manželstve s právnikom Martinom Valkom sa stala mamičkou dcérky, ktorá dostala meno Karolína. Bude z nej dôstojná pokračovateľka plaveckej dynastie tejto piešťanskej rodiny?
"To ťažko povedať. Uvidíme. Zatiaľ, ako ona zvykne hovoriť: ´Vodičku ľúbim.´ Teší sa do vody – a do bazéna. Snáď jej to vydrží. Uvidíme, ako jej to pôjde, či ju to okúzli natoľko, aby sa tomu venovala profesionálne, a najmä na plnej úrovni. Ak sa rozhodne pre plávanie, to zázemie v nás a vo mne určite bude mať. Tak ako ho rodičia utvárali mne, vďaka čomu som sa dostala až tak ďaleko Bez ich podpory by to bolo veľmi ťažké. V mojom prípade možno nemožné… Tak určite takéto zázemie pomôžem utvoriť aj svojej dcére. Pravda, ak sa rozhodne pre plaveckú kariéru."
Martina sa pri tejto príležitosti nevyhla ani otázkam okolo jej najbližšej budúcnosti. "Vzhľadom na to, že väčšinu roka žijem v americkom Dallase, ako by som mohla pôsobiť v slovenskom plávaní? Navyše, kým je moja dcérka Karolína malá, dám si od plávania dlhšiu pauzu. Som však rada, že nášmu plávaniu môžem pomôcť aspoň organizovaním tradičných letných kempov v Piešťanoch a takto prispejem k výchove nejakých talentov," zdôraznila Moravcová. Podľa nej slovenské plávanie vždy bolo o individualitách.
Martina sa pri tejto príležitosti nevyhla ani otázkam okolo jej najbližšej budúcnosti. "Vzhľadom na to, že väčšinu roka žijem v americkom Dallase, ako by som mohla pôsobiť v slovenskom plávaní? Navyše, kým je moja dcérka Karolína malá, dám si od plávania dlhšiu pauzu. Som však rada, že nášmu plávaniu môžem pomôcť aspoň organizovaním tradičných letných kempov v Piešťanoch a takto prispejem k výchove nejakých talentov," zdôraznila Moravcová. Podľa nej slovenské plávanie vždy bolo o individualitách.
"Sme malá krajina. Tých talentov je menej. Mohli sme vyberať z menšieho množstva detí. Navyše, chýbajú nám bazény, aby sme mali prostredie, v ktorom by tie naše talenty mohli rásť. Myslím si však, že ak chceme budovať vyspelú spoločnosť, nemali by sme obchádzať ani oblasť športu, lebo aj ona patrí k atribútom vyspelej spoločnosti. Ak budú prostriedky a podmienky na to, tak budeme mať aj z čoho vyberať. Súčasné talenty nebudú musieť odchádzať do zahraničia, ako som musela odísť ja," otvorene Martina Moravcová komentovala súčasnú neradostnú situáciu v slovenskom plávaní.
"Veľa času trávim v zámorí, takže je veľmi ťažké pomáhať pri rozvoji slovenského plávania. Podľa mňa to chce v prvom rade koncepčnú a kontinuálnu prácu – a ja to na diaľku zo zámoria robiť nemôžem. V súčasnej situácii je to nezlučiteľné. Radšej sa naplno budem venovať rodine a výchove dcérky," vysvetlila autorka troch svetových a šestnástich európskych rekordov dôvod, prečo po skončení kariéry nemôže pomáhať slovenského plávaniu v pozícii trénerky.
"Veľa času trávim v zámorí, takže je veľmi ťažké pomáhať pri rozvoji slovenského plávania. Podľa mňa to chce v prvom rade koncepčnú a kontinuálnu prácu – a ja to na diaľku zo zámoria robiť nemôžem. V súčasnej situácii je to nezlučiteľné. Radšej sa naplno budem venovať rodine a výchove dcérky," vysvetlila autorka troch svetových a šestnástich európskych rekordov dôvod, prečo po skončení kariéry nemôže pomáhať slovenského plávaniu v pozícii trénerky.
"Či z bazénov odchádzam definitívne? Pokiaľ ide o reprezentáciu, tak určite. Je to moja rozlúčka. Ale keď pôjdem na nejaké masters preteky, tak to neznamená, že by som sa niekde vracala. Je to predsa moje hobby plávanie. Ja v bazéne budem – a stále v ňom aj som. Ale za reprezentáciu alebo za klubové farby už naozaj súťažne plávať nebudem," zdôraznila najúspešnejšia plavkyňa slovenskej histórie, ktorá tiež priznala, že zo svojej dlhej – vyše dvadsaťročnej kariéry – ľutuje iba jeden moment. "Možno som mala odísť do Ameriky skôr. Možno tá olympiáda v roku 1996 v Atlante by inak vyzerala. To je jediný moment, ktorý som mohla ľutovať. Naštartovala by som sa skôr a výsledky na olympiáde mohli byť krajšie. Ale to je naozaj iba jedno rozhodnutie, ktoré som mohla urobiť skôr," priznala Martina Moravcová a pokračovala:
"Vo všeobecnosti sa však nedá povedať, že by človek zo svojho života niečo ľutoval. Alebo, že by mu niečo chýbalo. Že by boli nejaké méty, ktoré sa mi nepodarilo dosiahnuť. Lebo na druhej strane sú méty, ktoré som urobila´ nadplán. Viem však, že tá moja cesta – aj keď bola dlhá – nebola vždy priamočiara. Ale myslím si, že stabilita výkonov tam určite bola. To je moment, na ktorý vždy budem pyšná. Som rada, že tak dlho som si udržala veľmi vysokú výkonnosť."
"Vo všeobecnosti sa však nedá povedať, že by človek zo svojho života niečo ľutoval. Alebo, že by mu niečo chýbalo. Že by boli nejaké méty, ktoré sa mi nepodarilo dosiahnuť. Lebo na druhej strane sú méty, ktoré som urobila´ nadplán. Viem však, že tá moja cesta – aj keď bola dlhá – nebola vždy priamočiara. Ale myslím si, že stabilita výkonov tam určite bola. To je moment, na ktorý vždy budem pyšná. Som rada, že tak dlho som si udržala veľmi vysokú výkonnosť."
