Druhý sviatok vianočný – Svätý Štefan
Na druhý sviatok vianočný si domáci zvykli trošku dlhšie pospať v očakávaní príjemne a veselo stráveného dňa. Štefan bol v ranokresťanskom období diakonom a spolu s ďalšími šiestimi, ktorých vybrali apoštoli, šíril Ježišovo učenie, pomáhal chudobným a vdovám. Diakon Štefan bol verný kresťan, vzdelaný, múdry a charizmatický muž. Získal mnohých nových prívržencov, preto ho židovskí zákonníci obvinili, že sa rúha Mojžišovi a Bohu.
Vo svojej obrannej reči pred židovskou veľradou vyčítal Štefan zákonníkom, že prenasledovali svojich prorokov a nakoniec vinou ich správania a postojov zomrel Ježiš Kristus. Toto obvinenie ich natoľko rozzúrilo, že ho odsúdili na smrť ukameňovaním. Štefana, prvého mučeníka, ktorý okolo roku 34 – 35 po Kristovi zomrel za kresťanskú vieru, preto často zobrazujú s kameňmi, ktoré sú atribútmi jeho mučeníctva. Svätý Štefan je patrónom stavbárov a diakonov.
Kým prvý sviatok vianočný patril rodine, na svätého Štefana veselší a neostávali len doma. Včas ráno, vlastne ešte za tmy, okolo tretej – štvrtej hodiny rannej sa v roľníckych domoch otvárali dvere a vychádzali z nich mládenci, ktorí išli brodiť kone do potoka, do rieky alebo len tak do snehu, aby boli zdravé a rezké. Aj starí ľudia, trpiaci všelijakými neduhmi vychádzali opatrne z domu a mierili k studenej vode, aby si v nej aspoň umyli ruky a tvár, pretože takýmto spôsobom sa im malo prinavrátiť zdravie.
Pri umývaní odriekali: „Toto je vodička bystrá, od Pána Ježiša Krista, kto sa touto vodičkou umyje, všetko zlé ho pominie.“. Mladé dievky, čo chceli byť rezké a svieže celý rok nielen pri práci, ale najmä pri tanci a zábave s mládencami, si v studenej vode umyli aj nohy.
Zdravie chceli dopriať aj statku, veď v ňom mali nielen majetok, ale ja obživu, preto ho tiež nechali brodiť snehom. Aby si výsledok poistili, prípadne ešte zlepšili, posýpali kone po návrate do stajní ovsom, aby boli silné.
Počas vianočných sviatkov bývala ešte po prvej svetovej vojne vo viacerých roľníckych domácnostiach v rohu izby slama, z ktorej na Štefana urobili povriesla a obkrútili nimi ovocné stromy, aby dobre rodili, ale v praktickej rovine tým bránili aj ich vymrznutiu. Ak gazdiná zamietla v dome, smeti, ktorým sa pripisovala magická moc, vyniesla von, časť vysypala popod stromy a časť okolo domu.
V tento deň chodili po dedinách aj koledníci, ktorí sa zastavili v každom dome a popriali domácim hojné zdravie a šťastie v nasledujúcom roku. Na Štefana sa konávali aj veľké zábavy, ktoré boli obľúbené predovšetkým medzi vydajachtivými dievkami. No ich príchod na večernú zábavu nebol vždy jednoduchý. Ak si dievky mládencov, ktorí chodili s muzikou po dedine dostatočne neuctili klobáskou, koláčmi i peniazmi, veru sa večer na štefanskej zábave nemohli ani len ukázať.
Vo väčších mestách chodievali od sviatku sv. Štefana až do Troch kráľov potulní bábkari, mládenci či deti zo sirotincov a hrávali na väčších priestranstvách obľúbené biblické hry O Adamovi a Eve, O narodení Ježiška alebo O troch kráľoch. V katolíckych kostoloch zatiaľ zneli kostolné orchestre či spievali cirkevné zbory. Na deň sv. Štefana sa navzájom ponavštevovali celé rodiny, rodiny najlepších priateľov a dobrých známych, v domácnostiach bol skrátka deň otvorených dverí s väčším či menším pohostením.
K tomuto dňu sa viaže aj množstvo pranostík:
Ak sa vetry na svätého Štefana spolu chytia, veliké priekopy a záveje narobia, preto treba poriadnu zimu očakávať, ale tiež Keď duje vietor na Štefana, bude víno budúceho roku plané. Vravievalo sa tiež, že Keď svätý Štefan blato vyfúka, pekná jar sa za tým ponúka, ale na druhej strane Pekná chvíľa na Štefana kráľa sľubuje radostné oberačky, čo však zrejme neplatilo pre obilie, veď prečo by sa inak hovorilo Štefanské lúče slnka prinášajú neúrodu.
