Do Štedrého dňa museli vrátiť všetko požičané

Po celý deň sa ľudia snažili usmerňovať svoje konanie, pretože platila mágia počiatku. Čo a ako konali v tento deň, tak sa malo konať po celý rok. Zisťovalo sa, či prvý návštevník do domu prichádza zdola alebo zhora, lebo podľa toho mal domácim pribúdať alebo odbúdať majetok. Po celý deň robili gazdiná s gazdom úkony, ktoré mali zabezpečiť ľuďom zdravie, hospodársku prosperitu a hojnú úrodu a zvieratám silu.
Tento deň sa v tradičnej kultúre považoval za osudový a jeho príprava začínala ešte v noci pred Štedrým dňom. Sotva sa minula polnoc, ženy miesili cesto na vianočné pečivo. Obradné pečenie malo byť do východu slnka hotové. Cesto muselo byť dobre vykysnuté. Nevykysnuté koláče boli totiž predzvesťou úpadku celého hospodárstva, puknutá kôrka mala znamenať úbytok hospodárstva ako aj rozpad manželstva.
Aj pri pečení opekancov boli gazdiné opatrné – nesmel padnúť na zem, lebo by uhynul dobytok, vodu z varenia opekancov vylievali na krížne cesty, aby zahnali nešťastie od domu, alebo ju vylievali pod stromy, aby dobre rodili. A kým gazdiná mala robotu v dome, gazda dal statku po troche z obradného koláča so zapečeným petržlenom, oblátkou i cesnakom. Cesnak dal aj psovi, kohútovi a gunárovi, aby sa nebáli a boli odvážni.
Do studne nasypali trochu soli, dali orech alebo cesnak, aby aj v budúcom roku v nej bol dostatok dobrej vody. Do upratanej izby priniesli trochu slamy, ktorá mala pripomínať zrod nového života – narodenie Ježiška na slame. Varené jedlá na Štedrú večeru sa varili doobeda. Mimoriadna pozornosť sa venovala príprave štedrovečerného stola. Gazdiná dôsledne dodržiaval všetko, čo sa naučila od svoje mamy a starej mamy.
Keď boli všetky práce ukončené, večera navarená, zvesila gazdiná z hákov visiace šaty, aby ten, komu patrili do roka nezomrel, odložila i visiaci kožuch, lebo by mohol pokapať dobytok, pozbierala zo zeme handry z vrecoviny i čečinu, poumývala si ruky a začala pripravovať stôl pre večeru. Nastrela čistý sviatočný podomácky utkaný obrus. Každý predmet a každá plodina mali na sviatočnom stole svoj presne vymedzený účel. Pod obrusom bola na stolovej doske rozsypaná pšenica, proso, mak, fazuľa, šošovica, hrach, lieskové oriešky aj šípky.
Na stole nesmeli chýbať drobné mince, ktoré sa vkladali pod obrus, aby všetkého mali domáci budúci rok dostatok, podobnú moc mali aj šupinky z kapra. Na stole nechýbali jabĺčka a orechy, miesto sa našlo aj pre cibuľu, cesnak, med i pre fľašu pálenky alebo hriate. Na stole bola aj sviečka a v rohoch stola chlieb a koláče.
Keď všetko nachystala, vybrala z truhlíc sviatočné šaty a čisté oblečenie. K spoločnému štedrovečernému stolu sa mala zísť celá rodina. Štedrosť večere sa prejavovala predovšetkým v množstve jedál, ktoré boli pripravené tak, aby sa použili všetky plodiny, ktoré sa na hospodárstve dopestovali, aby bola zabezpečená hojnosť v nasledujúcom roku. Pod stôl sa ukladalo poľnohospodárske náradie ako motyky či sekery, ktoré mali zabezpečiť dobré hospodárske výsledky.
Okolo stola bola obtočená reťaz symbolizujúca rodinnú súdržnosť. Gazda zapálil sviečku na stole a do všetkých kútov nahádzal orechy ako dar mŕtvym predkom. Po spoločnej modlitbe zaželal rodine šťastné sviatky. Potom nalial každému víno, či pálenku, podal oblátku s medom či cesnakom, dva orechy a jablko.
Gazdiná robila deťom na čelo krížik s medom, aby boli zdravé a pekné. Otec rozkrojil jablko na toľko dielov, koľko bolo ľudí pri stole a otvoril každému orech. Podľa toho, či boli zdravé sa predpovedalo aj zdravie členov rodiny. Súčasťou večere bola polievka z kyslej kapusty s hubami a sušenými slivkami. Nechýbali pupáky s medom a makom. Za pôste jedlo bola považovaná varená ryba so zemiakmi či chlebom.
Zo štedrej večere dostali i hospodárske zvieratá. Omrvinky, ktoré ostali na stole mali mimoriadny význam. Gazdiné ich na druhý deň pozbierali do čistého obrúska, časť z nich spálili, aby bol dom ochránený pred požiarom a časť nechali, aby v prípade choroby dymom z omrviniek okiadzali chorého. Vyvrcholením Štedrého večera bola polnočná omša.