Dievčence – dnes si píšte lístočky s menami chlapcov!
PIEŠŤANY- Dnes majú sviatok všetky Lucie. Toto je populárne nielen dnes, ale aj v minulosti. Na Luciu sa dievčence poobliekali do plachiet, tváre si pomúčili, aby ich nik nepoznal a s husacími krídlami chodili od chalupy k chalupe a vymetali kúty.
Krakovianske Lucie pritom spievali: „Od Lucie do Vánoc, každá noc má svoju moc. Lucie prichádzajú, šetko zlo vymetajú. Dzievčence lístky píšu, denne do okna hádžu…“ Táto pieseň hovorí o tom, že na Luciu si dievčence napísali na lístočky mená chlapcov a postupne, každý deň vždy jeden lístok odhodili. Meno toho šuhaja, ktorý im mal byť súdený ostalo na poslednom z lístočkov, ktorý otvorili na štedrý deň.
Lucia ochraňovala pred čarodejnicami
A po Mikulášovi je tu krížový deň – deň svätej Lucie. Lucia zasvätila svoj život Bohu a pomoci chudobným, za čo ju ohrdnutý ženích (pohan) obžaloval z márnenia majetku a z kresťanstva. Hoci ju uväznili, odmietla sa vzdať viery. Preto ju neminula mučenícka smrť – 13. decembra 304 jej kat prebodol hrdlo. Od 5. storočia začala cirkev uctievať Luciu ako svätú. Okrem toho, že je patrónkou krajčírok, poskytovala aj ochranu pred čarodejnicami. Ktovie, prečo sa to časom tak dokonale pomotalo, že ochrankyňa Lucia sa v predstavách ľudí zmenila na najväčšiu čarodejnicu? Neskôr sa po celé stáročia tradovalo, že v tento deň ožívajú démonické a magické bytosti a na krížnych cestách tancujú strigy. Preto bol tento deň, ale aj jeho predvečer plný čarov a povier. Keď bosorky, tak bosorky, treba sa pred nimi chrániť.
Možností poznali naši predkovia veľa – cesnak, dym z posvätených byliniek, snop slamy a hurhaj mali strigy a zlých duchov odohnať a zabrániť im, aby škodili ľuďom i dobytku. Po dedinách bolo počuť zvonenie zvoncov, plieskanie bičov, trúbenie na rohoch a trúbach či pískanie na odplašenie bosoriek. A spotreba cesnaku v tento deň bola veľmi veľká – okrem toho, že sa jedol, robili ním kríže na čelo, sluchy či zápästie, na hradu domu, nad dvere maštale, chlieva i kurníka, do vymetených kútov a cesnak primiešali aj do večerného kŕmenia pre dobytok. Špeciálnu ochranu si vyžadovalo mlieko – v nijakom prípade sa po západe slnka nesmelo vyniesť z domu, čo by ho kto ako pýtal. V tento deň si totiž pýtali mlieko len strigy! A ak ho nedostali podobrotky, išli si poň do maštale. Aj na toto však mali gazdiné účinný liek – medzi dvere dali snop slamy, lebo striga, ktorá chcela vojsť dnu, musela všetky slamky do tej najposlednejšej spočítať, to jej trvalo až do rána a vtedy svoju zlú moc stratila. Obchôdzky dievčat odetých v bielom, ktoré bez slova chodili po domoch a vymetali kúty s husacím krídlom, sú rozšírené po celom Slovensku. Kúty poznačili cesnakovými krížikmi alebo vytreli vápnom.
Tajomná Lucia, ktorá noc upíja, ale dňa nepridá, vie len počariť, postrašiť a uškodiť, však pozná aj veľa tajomstiev, vrátane tých, kto bude komu dvoriť či ktorá deva sa vydá. Nečudo, že príchod Lucie, o ktorej sa hovorilo aj, že je kráľovnou zimy, očakávali dedinské dievky so zvláštnym vzrušením. Veď čo ak by vyšli čary a dievčine sa splní to, o čom zatiaľ len snívala. Preto ešte za tmy, pred východom slnka chodili dievky zaklínať vodu – Vitaj, zavítaj, má milá, čistá, bystrá vodenka istá! Ale tečieš, ale pospiechaš, ale sa ponáhľaš! Daj aby sa aj za mnou tak ponáhľali! Horní, dolní, vyšní, nižní, okolní, prespolní, chudobní, boháči, aj tí maličkí chlapci!
