Podzemie v atómke ukrýva krízové havarijné stredisko
PIEŠŤANY/JASLOVSKÉ BOHUNICE – Päťdesiat ľudí po dobu piatich dní dokáže prežiť v prípade jadrovej havárie v krízovom riadiacom stredisku atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Novučičký podzemný kryt dali do prevádzky začiatkom januára tohto roku, no očiam bežného smrteľníka zostával v dokonalom utajení.
Až niekoľko dní pred celorepublikovým cvičením Havran 2012, ktoré simulovalo ťažkú haváriu jadrového reaktora po zemetrasení, sa útroby krízového strediska otvorili aj novinárom. „S jeho výstavbou sme začali oveľa skôr, než prišlo k nešťastiu vo Fukušime. To aby nevznikol mylný dojem, že reagujeme až po nejakej udalosti,“ upozornil nás riaditeľ elektrárne Milan Molnár.
Za pancierovými dverami
Za pancierovými dverami
Kým sme sa dostali k objektu, museli sme strpieť menšiu tortúru – od vybavenia potrebných formalít, vyhlásení a poučení, až po kontrolu nás i našich fotoaparátov či diktafónov. Prechádzali sme rámovými detektormi kovov a naše telesné schránky sa prekĺzli aj cez snímač rádioaktivity pri výstupe aj vstupe. Bezpečnostné pravidlá atómky pamätajú aj na taký detail, že človek si môže rádioaktivitu nielen odniesť, ale aj priniesť.
V rozsiahlom areáli sa krízové centrum úplne stráca. Pripomína skôr maličkú autobusovú zastávku, akurát so zamrežovaným vchodom. Za ním však masívne pancierové dvere dávajú jasne najavo, že nejde o nejakú miniatúrnu stavbičku. Krízové stredisko je vzduchotesne uzavreté a vchádza sa doň cez podtlakovú komoru, za ktorou sú umiestnené sprchy. Objekt je akoby samostatný, sebestačný organizmus s vlastnou cirkuláciou vzduchu, vlastnými zdrojmi energie i zásobníkmi vody. Vchod do podzemného krytu chránia pancierové dvere. Plne vybavená kuchyňa. Chladnička je naprataná potravinami. Stavbička v rozľahlom areáli atómky nedáva ani len tušiť, čo sa pod ňou skrýva. Navonok krízové stredisko vyzerá ako obyčajné pracovisko.
V rozsiahlom areáli sa krízové centrum úplne stráca. Pripomína skôr maličkú autobusovú zastávku, akurát so zamrežovaným vchodom. Za ním však masívne pancierové dvere dávajú jasne najavo, že nejde o nejakú miniatúrnu stavbičku. Krízové stredisko je vzduchotesne uzavreté a vchádza sa doň cez podtlakovú komoru, za ktorou sú umiestnené sprchy. Objekt je akoby samostatný, sebestačný organizmus s vlastnou cirkuláciou vzduchu, vlastnými zdrojmi energie i zásobníkmi vody. Vchod do podzemného krytu chránia pancierové dvere. Plne vybavená kuchyňa. Chladnička je naprataná potravinami. Stavbička v rozľahlom areáli atómky nedáva ani len tušiť, čo sa pod ňou skrýva. Navonok krízové stredisko vyzerá ako obyčajné pracovisko.
Ďalšie podrobnosti sa dočítate v aktuálnom vydaní Piešťanského týždňa.
