Paralympijské centrum v sieti paragrafov a papierovej džungle
Koncom septembra si Slovenský paralympijský výbor pripísal na svoje konto víťazstvo, aj keď nie zrovna medailové. Súd uznal jeho žalobu voči dodávateľskej firme, ktorá mala postaviť Paralympijské centrum.
Spoločnosť Trimetal je povinná zaplatiť jeden milión aj 241 tisíc eur so 14,25-precentným úrokom z omeškania ročne od februára roku 2008 do zaplatenia. Plus zaplatiť trovy konania plus súdny poplatok viac ako 33 tisíc odo dňa
právoplatnosti rozsudku. Zatiaľ však vôbec nie je isté, či SPV peniaze skutočne niekedy aj uvidí.
Kým SPV mal v spore svojho advokáta, firmu Trimetal zastupoval pán Nikto. Samosudkyňa to vyhodnotila takto: „Vzhľadom na to, že žalovaný mal možnosť reálne sa zúčastnovať pojednávaní a svojimi vlastnými obštrukciami maril prístup k spravodlivosti žalobcovi, myslím, že je možné, aby súd aj v jeho
neprítomnosti rozhodol bez toho, aby bol ukrátený na svojich procesných právach, keďže dal jasne najavo, že nemá záujem ich využiť.“
Veľa svetla do pojednávania nevniesol ani prizvaný súdny znalec. Nemohol určiť hodnotu nezabudovaného materiálu: nevie sa v akej hodnote a kým bol zabezpečený, v koho vlastníctve bol, ak sa na stavenisku naozaj nachádzal…
V priebehu vyšetrovania polícia dospela k záveru,že suma osem miliónov korún putovala na zaplatenie časti kúpnej ceny hádzanarskej haly s pozemkom v Piešťanoch vo výške šesť miliónov 572 tisíc korún a úhradu projektovej dokumentácie k výstavbe centra vo výške milión aj 428 tisíc korún. Dotáciu 20
miliónov SPV použil na úhradu časti faktúry Kovo-in, ktorá bola vystavená na čiastku takmer 26 miliónov korún. Na základe zmluvy o dodávke paralympici zaplatili firme celkovo sumu jeden milión aj 855 tisíc
eur.
Na stôl špeciálneho prokurátora zase voči paralympikom putovalo podozrenie z faľšovania dokladov. Ku kauze centra sa vyjadril aj primátor Remo Cicutto. I toto je obsahom témy, ktorú prinášame v Piešťanskom týždni číslo 43.
