Dotyk ženy je pre mnícha ako uštipnutie vretenice
PIEŠŤANY – Keď som vstúpila do malej tmavšej miestnosti, ktorá slúži na thajské masáže, najskôr ma omráčila vôňa vonných tyčiniek a potom sa oči stretli s prenikavým pohľadom muža v mníšskom rúchu. Oholená hlava, sandále pod slávnostne prestretým stolom, miska s vodou, sviečky a kotúč z bieleho povrázka, v košíku akési vrecúška, pripomínajúce narodeninový darček. To všetko som zaregistrovala v prvom okamihu. Všetci tu boli bosí. „Mám sa aj ja vyzuť? Ale veď tu budem iba pár minút. Urobím cvak fotoaparátom a idem ďalej,“ prebehlo mi mysľou. Lenže všetko bolo inak.
Najskôr ma zarazilo, že len čo som podala ruku mníchovi, ten sa strhol, akoby ho uštipla vretenica. „Thajského mnícha sa žena nikdy nesmie dotknúť, je to pre ochranu ženy aj mnícha, tak to hovorí Budha,“ upozornila ma s vážnou tvárou dievčina v mníšskom rúchu. Aj ona mala hlavu dokonale vyholenú a predstavila sa mi ako Ila. Po thajsky to znamená – najmladšia z rodiny alebo miláčik. Svoje thajské meno dostala po tom, čo prišla do kláštora Wat Pa Nong Man. Už štyri roky žije medzi thajskými mníchmi v Nong Ki, tak sa volá dedinka v Burirame v Thajsku. Na otázku, kde sa Ila naučila po slovensky, sa 35-ročná mníška zasmiala: „Som rodená Slovenka, pochádzam z Považskej Bystrice a moje pôvodné meno je Erika Pohanková.“
((myvideo:1))
Meditovaním k múdrosti
Na otázku, prečo sa dala k mníchom, Ila odpovedala: „Na Slovensko prišiel malajzský učiteľ, ktorý ma učil meditovať. Zatúžila som po inom spôsobe života, chcela som preniknúť do umenia meditácie. A tak som išla najskôr do Malajzie, potom do Barmy a teraz už štyri roky žijem v Thajsku. Mníšsky život je bezstarostný, netrápim sa nad tým, čo bude, čo bolo, sústreďujem sa iba na meditáciu. Dýchaním a uvedomovaním si dychu sa myseľ utíši, prestanem mať v hlave chaos a tým sa mi upokojí srdce a vzniká múdrosť.
O jedlách, ktoré darovali Thaičanky svojmu mníchovi ale aj o meditovaní a všeličom inom sa dočítate v Piešťanskom týždni.
