Blog Petra Remiša: Tri sekundy
Tak to ma podržte! Ryby majú vraj len trojsekundovú pamäť! Konečne chápem, prečo kapor na suchu vyzerá tak spokojne. Však on už aj zabudol čo je to voda.
Do tejto kategórie patria určite aj ľudia v znamení Rýb. Inak si neviem vysvetliť moju gigantickú zábudlivosť, hraničiacu s alzheimerom.
Napríklad začnem spievať pesničku „Ked som išov z hodov“. Desať rokov ju omieľam dokola, aj tak vždy po prvej slohe zabudnem, kde sa nachádzam: Som v strede textu, či na konci? Už mám „maskáčové kolená“, alebo som ešte len „koncom hrišča“?
Obyčajne hneď spanikárim a prejdem rovno na refrén.
Alebo idem do chladničky po jogurt. Zbadám pivo. Automaticky mi prepne, otvorím ho a na mliečny výrobok si spomeniem až o týždeň.
Ľuďom s takýmto softvérom by mali zakázať výkon istých povolaní! Len námatkom spomeniem herectvo, učiteľstvo, alebo spievanie. Na druhej strane sú z nich výborní politici. Tým sa dokonca odporúča zabúdať na vlastné kydy.
Z uvedeného vyplýva, že k rybám sa ťažko hľadajú spoluhráči. Ak cestou z rande stretnú niekoho nového, zabudnú, čo sľúbili pred minútou a znovu sa úprimne zaľúbia. Vydržať pri jednom partnerovi je pre nich nemožné.
Poviem to na rovinu: K niektorým rybám sa nehodí nikto a nič.
Len „zemákový“ šalát.
