Archeológovia postavili slovanský dom z 9. storočia
PIEŠŤANY/BOJNÁ Slovanský dom z 9. storočia postavili archeológovia na nálezisku Bojná v okrese Topoľčany. Stojí na mieste nálezu pôvodného slovanského obydlia a jeho súčasťou sú aj autentické prvky – spodné časti stien aj kozub v dome sú originály z 9. storočia. Dom sa zamyká presnou kópiou kľúča, ktorý sa tu našiel, a dvere sa otáčajú na replike nájdených kovových pántov.
Návštevníci náleziska teraz budú môcť získať oveľa jasnejšiu predstavu o tom, ako naši predkovia bývali. Súčasťou prezentácie náleziska verejnosti je aj sčasti zrekonštruované valové opevnenie slovanského hradiska. Prezentácia sa postupne rozšíri o ďalšie prvky a pribudnú tiež informačné tabule.
Modelová rekonštrukcia predstavuje typické slovanské obydlie – zemnicu, akých sa na Bojnej našlo niekoľko. Z izolačných dôvodov sú zahĺbené do zeme alebo skaly. Centrom domu bola kamenná pec, ktorá slúžila na varenie a kúrenie. Ďalší priestor poskytovala povala.
„Slovanské domy sú pre súčasníka nezvyčajné maličké, majú len zhruba 3,5 krát 3,5 metra, ale bolo to štandardné bývanie pre uzavretú, možno aj dvojgeneračnú rodinu so šiestimi až ôsmimi členmi,“ povedal vedúci výskumu na Bojnej Karol Pieta z Archeologického ústavu v Nitre. Naši predkovia boli síce nižší ako dnešní ľudia, no skutočným dôvodom pre stavbu malých príbytkov bola lepšia ochrana pred chladom – malý dom sa dá ľahšie vykúriť ako veľký.
Pieta pripomenul, že malé drevené domy nie sú u nás ničím výnimočným, veď len pár generácií dozadu bývali ľudia na dedinách v dreveniciach s rozmermi ako zhruba dva takéto slovanské domy. Život Slovanov sa odohrával najmä vonku, v dome väčšinou len varili a spali a v nepriaznivom počasí aj pracovali.
Zemnica je jednoduchá a na výstavbu nenáročná stavba. „Aj naša rekonštrukcia trvala len 10 dní. Keďže ani naši predkovia nešli do stavebnín, aby si nakúpili stavebný materiál, my sme museli postupovať ako oni a zoťať stromy, zbaviť ich kôry a lyka, pretože to sú prvky, ktoré znásobujú riziko poškodenia dreva v budúcnosti,“ hovorí Pieta.
Archeológovia počítajú s tým, že naše súčasné technické možnosti vyvážila zručnosť Slovanov, preto im výstavba domu mohla trvať viac-menej rovnaký čas. Slovania si však drevo pripravovali vopred – stromy vytínali v zimnom období, keď neprúdi miazga, drevo odkôrňovali a vysušovali v predjarí a stavali až z vysušeného dreva. Archeológovia museli z časových dôvodov použiť nevysušené drevo. Natreli ho konzervačnými látkami, pretože inak by takýto nevykurovaný dom veľmi rýchlo podľahol skaze, napadol by ho hmyz, plesne a huby.
V horizonte niekoľkých rokov sa v Bojnej počíta s vybudovaním archeoskanzenu, ktorý by mal stáť v priestore medzi obcou a lesmi, kde sa nachádza nálezisko. Prezentoval by život Slovanov. Obec chce v spolupráci s archeológmi vypracovať projekt a získať naň financie.
