Nový dokument zachytáva osudy tých, čo prežili deportácie

Premiéra nového vzdelávacieho dokumentárneho filmu o holokauste sa v Kultúrnom centre Dunaj, ktoré sídli na 4. poschodí Domu odievania so vstupom z Nedbalovej 3 v Bratislave, uskutoční v pondelok 10. septembra o 19:00. Za organizátorov informoval Laco Oravec z Nadácie Milana Šimečku. Film je podľa Oravca "zostrihom osobných svedectiev tých, ktorí prežili prenasledovanie počas druhej svetovej vojny. Pred premietaním sa uskutoční diskusia s členmi tímu, ktorí sa pred vyše 15 rokmi podieľali na prvom výskume holokaustu metódou orálnej histórie na Slovensku".
Riaditeľka Dokumentačného strediska holokaustu Monika Vrzgulová pripomína, že Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia je smutnou spomienkou na prijatie Židovského kódexu vládou slovenského štátu 9. septembra 1941. Inšpiráciou pre Židovský kódex boli "síce nacistické Norimberské zákony, ale boli to predstavitelia vojnového slovenského štátu, ktorí vyhlásili skupinu vlastných občanov za menejcennú a vystavili ich prenasledovaniu, diskriminácii a deportáciám do koncentračných táborov, z ktorých sa väčšina už nevrátila," zdôrazňuje ďalej Vrzgulová v tlačovej správe.
Výpovede, z ktorých je dokument poskladaný, sa zaznamenali vďaka jedinečnému medzinárodnému projektu "Oral history – Osudy tých, ktorí prežili holokaust", na ktorom sa Nadácia Milana Šimečku podieľala sa v 90. rokoch 20. storočia. V rámci projektu nahrala vyše 200 osobných výpovedí tých, ktorí zažili rasovo motivované prenasledovanie počas druhej svetovej vojny. Archív svedectiev sa potom stal základom mnohých vzdelávacích aktivít na stredných školách. V minulom roku sa Nadácii Milana Šimečku podľa jej projektového manažéra Petra Leponiho podarilo archív zdigitalizovať a pripraviť nový zostrih svedectiev. Aktuálne spracovanie výpovedí z archívu mapuje v šiestich kapitolách osudy slovenských Židov pred, počas a po druhej svetovej vojne, dodal Leponi. Viac podrobností o projekte možno nájsť aj na webstránke nadácie – http://www.nadaciamilanasimecku.sk.
Deportácie židov boli vyvrcholením viac ako tri roky trvajúcej protižidovskej politiky ľudáckeho totalitného režimu na Slovensku. Slovenskí Židia boli od roku 1939 systematicky zbavovaní práv aj majetku. V dôsledku tejto politiky sa už v roku 1941 až dve tretiny slovenských Židov nachádzali v zlej sociálnej situácii a boli odkázaní na pomoc štátu. Ľudácky režim sa preto snažil zbaviť Židov a tým aj sociálneho problému, ktorý sám vytvoril. K definitívnemu rozhodnutiu o deportáciách Židov zo Slovenska na územie okupované Nemeckom prišlo na začiatku roku 1942. Prvý transport 1 000 židovských žien vypravili z Popradu 25. marca 1942, v polovici apríla začali Slovensko opúšťať transporty, v ktorých už deportovali celé rodiny.
Posledný transport odišiel 20. októbra 1942. Nemecko súhlasilo s deportáciou slovenských Židov pod podmienkou, že slovenská vláda zaplatí za každého deportovaného poplatok vo výške 500 ríšskych mariek, čo sa aj stalo. Väčšina z celkového počtu 57 transportov smerovala do Lublinskej oblasti, 19 transportov smerovalo do tábora v Osvienčime. Celkovo bolo zo Slovenska v roku 1942 deportovaných takmer 58-tisíc Židov a túto vlnu deportácií prežilo iba niekoľko sto ľudí. Druhá vlna transportov bola už v čase nemeckej okupácie Slovenska v réžii okupantov a týkala sa zhruba 13-tisíc ľudí.
Na Slovensku dosiaľ žije takmer 500 ľudí, ktorí prežili holokaust, z nich 240 bolo aj transportovaných do koncentračných táborov.