Leto na starom koči
Môj dedko Ľudovít miloval poľovačky, mariáš a výrobu potomkov. Vďaka tomu dnes netrpím nedostatkom bratrancov. Okrem toho strúhal pekné poriská, plietol šibáky, piekol domáci chlieb a ovládal konský povoz.
Častoval ma veršíkom „Peter, to je skala, na tej skale kočka s…..“.
Na dôchodku vozieval pivo kombajnistom. Robil som mu závozníka.
Miesto chladiaceho boxu sme mali 500-litrový sud. Miesto dodávky starý koč ťahaný koňom. Každý deň sme zapriahli Pejka, do suda vložili stovky fliaš a v horúčave ich rozvážali po chotári. Mojou úlohou bolo ťahať nápoje z vody.
V ponuke boli „topoľčany“, malinovka a sóda.
Vládla diktatúra proletariátu, čo znamenalo, že každý mohol vypiť toľko červenej malinovky, koľko mu hrdlo ráčilo. Nositelia Radu práce aj tri.
Prázdne fľaše sme hádzali späť do suda.
Na začiatku dňa boli všetky fľaše plné a vyberali sa z vody ľahko, ako keď kúzelník ťahá zajace z klobúka. Ku koncu šichty som sa musel do suda ponoriť aj do pol pása, kým sa mi v mútnej brečke podarilo vyloviť jednu plnú fľašku.
Po žatve zostala kaďa na dvore. Čierna voda sa zaplnila larvami komárov. Každý deň som sa modlil, aby z nich vyrástli pstruhy. Bohužiaľ, prv, ako dosiahli jedlú veľkosť, dedko sud vylial.
A s nimi aj moje leto.
