Elektrikári sa stretli po 40 rokoch
PIEŠŤANY – Po štyridsiatich rokoch od skončenia štúdia sa na konci júna stretlo osemnásť bývalých študentov 4. M1 triedy Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Piešťanoch. Pripomenuli si nielen časy, keď na elektrine spoznávali tajomstvá fungovania elektrónky i prvých školských lások, ale s úctou si zaspomínali i na tých, čo sa už tejto chvíle nedožili.
„Jubileá sú dôvodom na stretnutie a pokiaľ je to jubileum, v ktorom sa odráža kus života, je to zaujimavé. Stretávame sa pravidelne každých päť rokov, takže sme si vytvorili celkom príjemný rituál. I keď prvou zastávkou na spomínamie bol tento raz cintorín, kde sú pochovaní naši dvaja spolužiaci Ladislav Arbert a Dušan Duga. Položili sme im na hroby kvety a zapálili sviečky,“ informoval nás Ľubomír Kopecký. Bývalí študenti sa zastavili aj pri hroboch svojich učiteľov. Na cintoríne už odpočíva ich triedny učiteľ Pavol Ambrózy a ďalší pedagógovia – osobnosti, na ktoré sa nezabúda. S úctou navštívili hroby Vladimíra Horaždovského, Jozefa Sokolovského, Jána Kuzeviča i Aurela Štefka. „Boli to všetko páni profesorí, ktorí nám študentom IV. M1 dali do života strašne veľa. Čo profesor – to osobnosť a na tie sa nezabúda,“ dodal Ľ. Kopecký.
Jubilejné stretnutie pokračovalo v príjemnom prostredí penziónu Sun Flowe, kde bývalí študenti medzi sebou privítali ďalších učiteľov – Annu Horaždovskú, Ľudvíka Ďuriša, Jozefa Jančíka a Františka Baču. „U väčšiny týchto pedagógov to bolo stretnutie po prvýkrát po tom slávnom dátume – 15. 6. 1972, keď sme dostali krídla do života. Chýbala nám iba naša prvá triedna profesorka Vlasta Pribišová, ktorá žije v USA. Dohodli sme sa, že keď príde na jeseň do Piešťan, určite sa s ňou stretneme,“ plánovali jubilanti.
Rozprávaniu nebolo konca kraja. Bolo na čo spomínať. Po rokoch opäť zazneli city a tie spôsobili návrat k starým láskam. Život prináša aj takéto okamihy. Pôvodne bolo v triede 28 žiakov, z nich päť odišlo na večnosť, piatim sa prísť nepodarilo a ostatní, ktorí zažili tie vzácne chvíle súzvuku po 40 rokoch sa domov neponáhľali. Takéto okamihy sa totiž neopakujú!
