Mramorový palác Wintera inšpiroval k napísaniu knihy
PIEŠŤANY – Nemecký spisovateľ Kay Zeisberg píše román o zakladateľovi piešťanského kúpeľníctva – Ľudovítovi Winterovi. Zaujal ho silný príbeh človeka, ku ktorému, hoci sa postaral o slávu kúpeľov sa Piešťanci počas socializmu zachovali kruto. Zbieral raždie na Červenej veži, aby si mohol dopriať v čase zimy troška tepla.
Autor publikácie, ktorá uzrie svetlo sveta najskôr v Nemecku a potom na Slovensku si zriadil ateliér v Hoteli Sandor Pavillon. Tu z pohodlia hotela podniká výpravy za ľuďmi, ktorí mu rozprávajú príbehy o časoch minulých. V knihe sa rodák z Drážďan nevyhýba ani otázke antisemitizmu, pretože je známe, že Ľ. Winter bol Žid, ktorý konvertoval ešte dávno pred vojnou. Napriek tomu sa koncentráku nevyhol. Zahynula mu v ňom aj milovaná dcéra. Winter nezatrpkol. A sláva mesta mu ležala na srdci aj v čase chudoby a perzekúcií.
Na tlačovej besede, ktorá sa uskutočnila v Sandor Pavillone sa zúčastnil veľvyslanec SRN aj vnučka Imricha Wintera – Nina Stankovská s partnerom. Pri nej sedela pravnučka Ľudovíta Wintera – Katarína Frátriková.
Hostí a novinárov privítala riaditeľka hotela Daniela Miháliková, ktorá nezabudla pripomenúť, že práve tento hotel hostil a inicioval stretnutie celej rodiny Winterovcov, ktoré sa uskutočnilo minulý rok. Pri tej príležitosti inštalovali na priečelí budovy bustu Alexandra Wintera.
O čom rozpráva kniha…
"Učiteľ nemčiny, Bratislavčan Ondrej, by si rád urobil vlastný obraz o časoch, ktoré pozná len z kníh. V kúpeľnom meste, kde prežil detstvo stretne svoju starú známu z Nemecka – Selmu, ktorá každoročne cestuje do kúpeľov práve sem…Učiteľ spomína na časy, keď ako malý chlapec zažil zbúranie Kúpeľov Františka Jozefa- boli celé z mramoru. Budovu nazývali Mramorový palác. Spisovateľ Kay Zeisberg sa inšpiroval práve týmto motívom a svoj rozpísaný román nazval – Mramorový palác. Paradoxom je, že vedúcim búracej čaty bol práve partner Niny Stankovskej. "Všetci sme plakali, keď rúcali budovu, ktorá stála oproti Thermii Palace, myslím si, že to bol jeden z klincov, ktoré Ľudovítovi Winterovi zatĺkli do rakve," prezradila Nina Stankovská. Ani po rokoch sa nevedela s touto myšlienkou vysporiadať. Veď mramorový palác nemusel slúžiť ako kúpeľný dom, mohli ho nechať aby slúžil iným účelom. Františkove kúpele – hoci boli luxusné mali jednu vážnu chybu, nestáli na prameni a kým liečivá voda prišla do vaní pacientov, bola chladnejšia ako napríklad v Pro Patrii. A tak bohatá klientela, ktorá prichádzala do Piešťan, si zvolila radšej skromnejšie pomery v Pro Patrii….
Bližšie sa o románe dozviete v Piešťanskom týždni.
