Blog Petra Remiša: Hovoriaca margaréta
Ak nie ste si istý, či je vaša láska opätovaná, existuje jedno staré riešenie: Treba nájsť margarétku a trhať jej pekne zaradom okvetné lístky: Ľúbi ma, neľúbi ma, ľúbi ma….Platí posledný lístok.
Na tomto veštení je najkrajšie to, že ak nie ste s výsledkom spokojný, môžete skúsiť ďalšiu kvetinu. A potom ďalšiu a ďalšiu.
Minule som si tiež nebol istý, čo bude z novej lásky a hľadal som margarétku. Na moje počudovanie som zistil, že táto rastlinka je nedostatkový tovar. Všade je dostatok žihľavy, lopúchov a bodliakov, no žiadne margaréty.
Nakoniec som jednu našiel. Vzal som ju domov a pekne na „tajnáša“, aby ma žiadny sused neprichytil, som začal s trhaním: Ľúbi ma, neľúbi ma…
„Prestaň, ty sadista!“ zvrieskla na mňa piskľavým hlasom margaréta, keď mala asi polovicu hlavy vyšklbanej. „Ja tú odpoveď aj tak nepoznám!“
Nemôžem povedať, že som nebol prekvapený. Ale neveril som jej. Keď raz vie hovoriť, určite má aj iné schopnosti. Chcel som pokračovať v trhaní, ale začala so mnou vyjednávať: „Keď ma necháš na pokoji, splním ti akékoľvek želanie.“
Chvíľu som nad tým dumal, ale vzhľadom na finančnú situáciu v eurozóne som nakoniec privolil: „Chcem niečo, čo by dobre vynášalo.“
Nesklamala ma. Darovala mi niečo, čo vynášať nikdy neprestane.
Zákrutu smerom na Ratnovce.
