Dovolenka bez dentálnej nite
Deväť z desiatich zubných lekárov v našom meste ma varovalo, aby som konečne začal používať dentálnu niť. Odvtedy sa bez nej nepohnem. Teda keď nepočítam tú dovolenku v Bulharsku.
Stanovali sme s kamarátom v kempe. Hneď prvý večer som urobil hrozný objav: Zabudol som si doma dentálnu niť! Tak toto by mi zubárka neodpustila! Bez vyčistených koreňov by mi nedovolila ani sadnúť do kresla!
Začal som sa obzerať po náhradnom riešení. Zistil som, že rovnako dobre poslúži vlákno z froté uteráku.
Za dva dni som rozplietol obe osušky a vrhol som sa na plavky. Rozpáral som ich do posledného vlákna. S pekne vyčisteným chrupom som potom oslňoval východné Nemky na blízkej nudapláži.
Škoda, že všetky mali po 70-ke.
Po plavkách prišiel na rad stan. Bol z nylonu a z každého rohu trčali nitky, ktoré priam vyzývali na to, aby som si ich strčil medzi trojku a štvorku vpravo dolu. Po prvom týždni som sa naučil stanovať bez stanu. Spal som zahrabaný v piesku.
Na ôsmy deň môj spolubývajúci zdrhol. Údajne ho videli utekať smerom do Turecka.
Buď mu chýbal v noci stan, alebo sa mu nepáčilo, že som gumičku z jeho slipov použil na vyčistenie medzizubného priestoru.
Škoda. Brúsil som si zuby na jeho silonové ponožky.
