Noc kostolov: Nad Lopašovom zasvietil dvojkríž

V piatok 1. júna  sa v kostoloch na Slovensku a v Čechách uskutočnila už tradičná akcia Noc kostolov. Po priaznivých ohlasoch na minulý ročník sme sa rozhodli  túto udalosť stráviť v kostole v Lančári. Je 18:00 ha my prichádzame do obce Lančár a zatiaľ nič nenasvedčuje že by sa tu dialo niečo výnimočné, ale keď kráčame trošku prudším stupákom ku kostolu tak stretávame rodinky z deťmi a krojované ženičky zo skupiny Podhoranka.
Deti hľadali poklad
Vchádzame cez opevnenie do areálu kostola a naľavo od vchodu je postavený drevený stánok v ktorom sa ponúkajú dobroty od výmyslu sveta, všetko s láskou pripravené o miestnych obyvateľov a čo je na tom najlepšie všetci návštevníci sa môžu ponúknuť zadarmo. Návštevníkov je čoraz viac a my si práve všímame dve skupinky detí ktorým krojovaná dievčina rozdáva nejaké kopacie náradie a inštruuje ich ako hľadať poklad ktorý je zakopaný niekde pred hradbami. Po chvíľke sa to aj jednej skupinke podarí a s pokladu sa vykľuje krabica cukríkov. Deti sa radi rozdelia aj s neúspešnou skupinkou a všetci už ideme do interiéru kostola kde už o chvíľku začína prednáška pána Ľ. Ďuriša o histórii a súčasnosti Lančára a hlavne jeho pýchy renesančného kostola sv. Michala Archanjela zo 17. Storočia. Dozvedáme sa že Lančár tento rok oslávi 750 výročie prvej písomnej zmienky a veľa ďalších zaujímavostí.
Dúha aj zlatý dvojkríž
Po prednáške je krátka prestávka a všetci sa ideme pozrieť von na vystúpenie Folklórnej skupiny Podhoranka ,ktorá je ako vždy fantastická. Počas vystúpenia sa začnú hromadiť mraky a to neveští nič dobrého pre dnešný program. Po krátkom spŕchnutí sme svedkami krásnej dúhy nad Jaslovskými Bohunicami a sme aj svedkami malého zázraku keď zo zamračenej oblohy sa ukáže lúč slnka a ten zasvieti práve na Slovenský dvojkríž ktorý je nad Lopašovským kameňolomom a ten sa rozžiari do zlata. Po tomto požehnaní vchádzame naspäť do kostola kde sa po prednáške pani K. Klačanskej (Krajský pamiatkový úrad Trnava). začína hlavný program opäť pod taktovkou Mateja Slabého. Tento multiinštrumentalista, maliar, sochár, režisér, skladateľ a duša kultúry Lančára má na svojom konte už veľa úspešných projektov a sme si istý že ani tentokrát nesklame.
Bohatý program
Program začínajú detičky so starkou ktorá im rozpráva o tom ako v minulosti chodili na rôzne púte do Lančárskeho kostolíka a ich rozsvietené fakle bolo vidno až do Hlohovca. Potom začína spevácka časť ktorú uvedie Pavol Kunic ľudovými piesňami za fantastického doprovodu kapely ktorá vznikla len v Januári tohto roku. Na harmoniku hrá Matej Slabý, na gitaru jeho brat Tomáš, na violončelo Eliška Magálová na bicie Pavol Jambor, na husle A. Miškernik a na basu Roman  Weizer. Takisto nesmieme zabudnúť ani na vokalistky Andreu Madunickú, Martinu Braškovú a Silviu Hruškovú. Program pokračuje niekoľkými piesňami ktoré poznáme v prevedení Jara Filipa ale tieto majú svojský aranžmán za ktorým cítime Mateja Slabého a uznávame že sú výborné. Keď sa obzrieme okolo seba tak vidíme že kostol je obsadený do posledného miestečka ba snáď ešte viac ľudí je vonku kde je celá produkcia premietaná na stenu kostola aj z výborným zvukom o ktorý sa stará zvukár Michal Urban.
Nikomu sa nechcelo ísť domov
 Práve vystupuje ďalší sólista Michal Hruška s hitom od Richarda Mullera Noe ktorú zaspieval naozaj fantasticky, máme dokonca pocit že lepšie ako Richard. S ďalšími pesničkami sa striedajú s frontmanom kapely Kaktus Band Borisom Benedikovičom. Spievajú sa skladby ako Tears in Heaven, Knockin on Heavens Door a mnohé ďalšie. Za fantastickú atmosféru a naozaj profesionálny vzhľad celého predstavenia sú zodpovední aj moderátori Ferko Rakús a Peter Hipík, ktorí celé pásmo dopĺňajú vhodnými textami na zamyslenie, tie vyšli z pera miestneho pána farára. Na konci tohto nádherného programu snáď nezostalo ani jedno oko suché a zimomriavky po tele sme mali toľkokrát že sme to prestali počítať. Tento umelecký zážitok sa končí päť minútovým standing ovation, po ktorom umelci pridávajú ešte jednu pesničku a my len ľutujeme že už je koniec. Z kostola ešte stále nikto neodchádza a všetci ľudia sa rozprávajú a stále usmievajú pod dojmom práve prežitého.
Nikomu sa nechce odísť každý nasáva atmosféru ktorá tu vznikla. Naše poďakovanie patrí samozrejme aj Vdp farárovi Marekovi Križanovi bez ktorého by takéto predstavenie nikdy nevzniklo. Takže milí Lančárčania a Kočínčania tentokrát ste zasa zvýšili laťku, ale už tak vysoko že každý ju bude mať problém prekonať, to snáď dokážete zasa len vy. Ďakujeme vám a odchádzame s nádherným pocitom ktorý bude trvať ešte veľmi, veľmi dlho po skončení tejto akcie. Tak o rok dovidenia.