PIEŠŤANY – Maličké múzeum so skromnou plochou, no o to so vzácnejšími nálezmi, ktoré sa zapíšu do histórie veľkými písmenami. Vchod chráni mreža, na dverách je napísaný kontakt na sprievodkyňu. Keď jej zatelefonujeme, ochotne pribehne odomknúť. Múzeum Veľkej Moravy v Bojnej v Topoľčianskom okrese otvorili len v máji a návštevníci si tu môžu vychutnať atmosféru minulosti. S obhliadkou samotného náleziska to už také ružové nie je. V dedinke musíme odstaviť redakčné auto a počkať na Karola Pietu, šéfa archeologického výskumu, ktorý nás odvezie tereňákom. Púť do minulosti má dĺžku sedem kilometrov po hrboľatej ceste – neceste. Zastavíme sa na nej len raz, keď objavíme „nález“ spočívajúci v odpadnutej tabuľke evidenčného čísla nejakého auta.
„Vstup zakázaný,“ hlása ceduľa na poľnej ceste. Nedbáme na ňu a prechádzame do najzápadnejšieho kúta hradiska Valy rozkladajúceho sa na ploche dvanástich hektárov. Ako čínsky múr ho kedysi obkolesovalo mohutné opevnenie. „Prišli sme sem po trase, ktorá bola v minulosti pôvodnou cestou spájajúcou Ponitrie a Považie. Postavili na nej hradisko, zrejme aby vyberali mýtne a kontrolovali cestu,“ vysvetľuje nám K. Pieta z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre.
Za vzácne nálezy vďačíme zlodejom
Niekde v týchto miestach našli súbor medených pozlátených plakiet. Slovensko mnoho takýchto originálnych symbolov nemá. Pri návrhu na zlatú stoeurovú mincu osemnásť autorov z dvadsiatich krajín použilo práve motívy z týchto plakiet. Pochádzajú z 9. storočia a zdobili zrejme prenosný oltár. Sú na nich nápisy dokazujúce, že písmo i kresťanstvo sa objavilo ešte pred príchodom vierozvestcov Cyrila a Metoda! „Znamená to, že budeme prepisovať dejiny?“ vystrelíme na archeológa otázku. „Asi áno,“ lakonicky konštatuje a poznamená, že v tých dobách existovali rôzne „konkurenčné“ misie.
K náleziskám sa viaže viacero podivuhodných príbehov. Výnimkou nie je ani šestica plakiet. Za ich objavenie môžu vlastne zlodeji. Keď sa K. Pieta dozvedel, že akýsi artefakt je v rukách súkromného hľadača, predstieral záujem o kúpu. Zoznámil sa s majiteľom, ktorý tvrdil, že ich má od otca. Archeológ si dal podmienku, že mu musí ukázať miesto nálezu. Vlastník tak urobil, no dovtípil sa, že „kupec“ je falošný. Archeológ však vytiahol mobil s ultimátom – polícia alebo dohoda. Vďaka zlodejom tak Slovensko získalo plakety neoceniteľnej hodnoty.
Pri vykopávkach na západnom vale pracovali robotníci aj študenti.
Ohromné opevnenie budovali tisíce ľudí
V katastri Bojnej boli štyri hradiská, dnes označované ako Bojná I. až IV Najväčšie z nich, s názvom Valy, sa stalo centrom výskumov. Žili tu tisíce ľudí, avšak vedec sa bráni konkretizovať ich počet. „Veď len tisíce museli budovať opevnenie, ktoré vystavali v priebehu dvoch rokov!“ Laboratórne rozbory dokázali, že najväčšia časť Valov vznikla v roku 894, čo je zároveň rokom smrti kráľa Svätopluka. Takýto záver mohol vyplynúť z toho, že sa zachovali zuhoľnatené časti opevnenia.
Jeden z ďalších paradoxných príbehov Bojnej: Ak by neprišlo k požiaru, drevo by zhnilo a nebolo by možné určiť počiatky kniežacieho sídla. Hradisko pravdepodobne vypálili Maďari. Obrovskou výhodou pre výskum je, že ľudia sa už do svojich domovov nevrátili. Žiadna ďalšia zástavba, žiadne ďalšie nánosy minulosti nebránia archeológom v jej odkrývaní. Jedna časť opevnenia je odkrytá. Až pohľad do útrob vyvýšeniny ukazuje jeho mohutnosť. Konštrukcia pozostáva z vrstiev naprieč prekladaného dreva a vrstiev zeminy, ktorú zvonku obkladá škrupina kameňa slúžiaca ako zábrana proti požiaru. Jej výška dosahuje úctyhodných osem metrov, čo sú však len asi dve tretiny pôvodnej výšky.
Viac sa dočítate v aktuálnom vydaní Piešťanského týždňa.
