Národná kultúrna pamiatka pustne a nikto sa k nej nehlási
SOKOLOVCE – Keď so starostom Stanislavom Vallom prichádzame k sokolovskému kaštieľu, rozpráva nám o záhadnom miznutí medenej krytiny z jeho striech zvnútra areálu. Zrazu sa prvý muž obce prudko zastaví a zahromží: „Do čerta, už začali kradnúť aj tamto spredu!“ Národná kultúrna pamiatka akoby spela k svojmu zániku. „Vydržala dvesto rokov a o ďalších pár rokov z nej bude ruina,“ okomentuje budúcnosť kaštieľa. Akciová spoločnosť DIY Slovakia ho kúpila v roku 2008 od Fakultnej nemocnice v Trnave. Dnes sa k nej nikto nehlási a niekdajšia liečebňa zrazu nemá pána. Ako v blázinci.
Zastavíme sa pri plote. Richtár s nami už ďalej ísť nechce. Prekážku musíme podliezť sami. Asi by sme neboli šikovní zlodeji, pretože náš vstup si „odskáčeme“ roztrhnutou bundou. Zato sa však ocitáme v krásno-smutnom svete, kde sa zastavil čas. Spustnutej záhrade kraľuje nádherný platan. Stačí potisnúť krídlo brány a ste dnu. Žiadna zámka. Na vrátnici je porozhadzovaný nábytok. Vo vstupnom priestore hromady smetia, cvakacie hodiny a nástenky, na ktorých ovísa cestovný poriadok starý dobrých pár rokov.
Kedysi tu bola psychiatrická liečebňa. Dnes sa po chodbách preháňa len vietor. Búchaním okien a čudnými zvukmi dotvára mierne desivú atmosféru. Nemôžeme pomôcť: čakáme, kedy sa na nás z niektorého kúta vyrúti Jack Nicholson so svojou partičkou zo slávneho filmu Prelet nad kukučím hniezdom. V jednej z izieb nachádzame posteľ z rozostlanými perinami. Žeby tu mátal miestny bezdomovec? Upratovačka isto nie, pretože neporiadok opanoval celý kaštieľ.
Záznamy medzi rozbitými skriňami
Popoludňajšia služba v čase od 13.30 do 21.00 hodiny zapísala:
Pac. M. pokojná, zdržiavala sa medzi pacientmi, spolupracuje, telefonovala domov. Injekcia podaná, leží na izbe č. 6.
Pac. K. odišla na priepustku.
Pac. Dz. Bola vysadená v rehabilitačnej miestnosti. Tuho tam zaspala, večer sa nedala prebrať, nevečerala, lieky užila, večer uložená na lôžko.
Pac. D. Chodila po oddelení, mala návštevu, potom zlostná.
V skratkách listujeme vo veľkých príbehoch. Áno, i staré lekárske záznamy sa dajú objaviť medzi rozbitými skriňami a otlčenými stolmi.
Vo výdajni ešte stále visí zarámovaný papier s časovým harmonogramom pracovníčok na úseku rozdeľovania stravy zachycujúci presný rozpis. Od siedmej hodiny ráno, keď sa začína vynášanie kanví a riadu do centrálnej kuchyne, až po ôsmu hodinu večer, keď sa likviduje odpad zo stravy a upratuje sa jedáleň. Dátum vypracovania: 1. január 2000.
V minulosti vzorne upravovaný dvor kaštieľa zarastá burinou. Vo výklenku veže socha Panny Márie ľahostajne sleduje obraz zániku. Šliapeme na štvrté poschodie, točité scho¬dy už od druhého neposkytujú záruku bezpečnosti, ale keď sme sa dostali až sem… Z dominanty Sokoloviec sa nám naskytne pohľad na obnažené kostry krovov bez krytiny. Ale tiež parádny výhľad do širokého chotára. V diaľke desiatich kilometrov sa rysujú Piešťany.
„Sa preber!“ hlása načmáraný nápis na stene jedálne. Na tej vedľajšej je nakreslená akási šialená postavička. Tvorivosť miestnych umelcov alebo znovu zapracoval duch kaštieľa, želajúceho si návrat jeho zašlej slávy…?
Aj tejto téme sa venujeme v aktuálnom vydaní Piešťanského týždňa. PT 21 nájdete v predaji od 22. mája.
