SOKOLOVCE – V Piešťanskom týždni 19 sme priniesli článok o tom, že obyvatelia Sokoloviec sa bránia postaveniu bioplynky v ich obci. Preto sme oslovili stavebníka, ktorý chce umiestniť zariadenie na získavanie alternatívnych energií z biogénneho materiálu na pozemkoch v areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva. Ich vlastník – Andrej Gubala z Piešťan – je členom Regionálneho sporiteľného družstva, ktoré chce stavbu zrealizovať a tým pomôcť Sokolovčanom zbaviť sa všetkého biologického odpadu.
Ako vnímate radikálny odpor Sokolovčanov?
Andrej Gubala: Nie som nepriateľ dediny. Toto je technológia, ktorá nemá obdobu. Rakúšania, ktorí ju už bežne využívajú, by si nikdy nepustili do svojho štátu niečo, čo ohrozuje ich životné prostredie. Chápem domácich obyvateľov, lebo aj susedia z Rakúska pred asi tridsiatimi rokmi podobne prijímali novoty s veľkou nedôverou. Dnes si domy stavajú čoraz bližšie k bioplynke. Stačí si len dôkladne naštudovať záverečné stanovisko ministerstva životného prostredia k zámeru. Starosta si tiež musí uvedomiť, že musí plniť úlohu štátneho aj samosprávneho orgánu. Ochrana individuálnych práv, zakotvených v Listine základných ľudských práv, ktoré sú súčasťou Ústavy SR, je aj pre neho či poslancov obecného zastupiteľstva záväzná.
„Nie som nepriateľ dediny. Toto je technológia, ktorá nemá obdobu,“ tvrdí A. Gubala.
Starosta obce Sokolovce Stanislav Valla sa vyjadril, že občania nemajú námietky proti technológii, ale proti umiestneniu prevádzky. V rovnakej už boli a zapáchala.
Andrej Gubala: Keď nemám námietky k technológii, uznávam, že je bez vplyvu na okolie, ako nemôžem súhlasiť s výstavbou bioplynky v priemyselnej zóne? Chcú snáď občania tvrdiť, že vysokoerudovaní odborníci zodpovední za vydané záverečné stanovisko stanovisko sú nesvojprávne osoby a nad zákonmi SR, EÚ stoja nadradené Sokolovce? Pôvodne sme plánovali, že do mestečka Zwentendorf, kde takúto bioplynku prevádzkujú, vezmeme celú dedinu. Ale po veľkom odpore, zahmlievaní a prekrúcaní faktov sme sa rozhodli, že je to zbytočné. Pozvali sme len poslancov, starostu, najbližších susedov, aj tých, čo organizovali protesty. Zaviedli sme ich do vnútra bioplynky, ale ukázalo sa, že to bola taktická chyba. Vo vnútri sa totiž skutočne zápach reálne vyskytuje. Zafixoval sa im do pamäte. Mali sme ich priviesť len po stavbu a o technológii im rozprávať vonku.
V Piešťanskom týždni 20 sme poskytli priestor aj zástupcom piatich firiem zo Sokoloviec. V stanovisku k umiestneniu bioplynky v ich susedstve, ktorý nám zaslali do redakcie, vyzývajú starostu i poslancov obce, aby stavbu nepovolili. Pôvodne malo zariadenie spracovávať ročne 15–30-tisíc ton odpadu. Až po nesúhlase sa investor rozhodol upraviť podnikateľský zámer tak, že znížil množstvá na 10–15 ton, čo je ale podľa Igora Drobného, majiteľa strelnice Laila, nerentabilné a považuje to za úskok, lebo kto nakoniec zráta, koľko áut prešlo dedinou?
Bioplyn z valcových fermentorov odoberajú na ďalšie spracovanie. (Ilustračná fotografia)
Podnikatelia spoločností PIVOT QARI, STAVDIEL, EXCELMIX, strelnica LAILA a stavebniny IHT začali v obci podnikať a vynaložili nemalé náklady na zveľadenie zdevastovaných priestorov i okolia areálov a komunikácií. Snažíme sa nijak nezhoršovať i tak katastrofálny stav životného prostredia regiónu. Myslíme tým nepriaznivé pôsobenie Atómovej elektrárne Jaslovské Bohunice a často vysokú hladinu spodnej vody v obci a v okolí v dôsledku nevyrovnanosti hladiny v priehrade.
Zamestnávame pracovníkov, ktorých sa dotkne každé zhoršenie životného prostredia v areáli, pretože v tomto prostredí sa pohybujú podstatnú dobu života. Keďže uvedený zámer sa nás dotýka a môže zhoršiť naše podnikanie, upozorňujeme na niekoľko faktov.
Skutočný stav je taký, že z bývalého areálu si firmy čestne odkúpili od obyvateľov Sokoloviec pozemky a iba nepatrná časť patrí rodine jedného z členov sporiaceho družstva. Územie je v tesnej blízkosti pozemkov a domov na Hlohoveckej ulici a novovybudovaných domov na Piešťanskej ulici, a tak títo ľudia budú musieť priamo a stále znášať zápach z plánovanej výroby.
Tejto téme sa obšírne venujeme v Piešťanskom týždni 20, ktorý nájdete v predaji od 15. mája.
