Maďarskí husári prenocovali v piešťanskej Kanade
Už sa zmrákalo, keď vo štvrtok podvečer do piešťanskej Kanady na ranč Narysa dorazili traja unavení jazdci. Dvaja boli odetí v husárskych uniformách, pod nízkou čiapočkou skrývali vyholené hlavy s dlhou kaderou na vysokom čele. Po boku sa im hompáľali krivé šable. Tretí muž vyzeral inak.
Vo vychudnutej, vetrom ošľahanej tvári mu žiarili drobné, zvedavé oči, pery aj ústa skrývala hustá brada a fúzy, na hlave mal klobúk so sojčím pierkom. Odetú mal koženú vestu s kožušinou a pod ňou širokú konopnú vyšívanú košeľu. Pripomínal starých Maďarov ako vystrihnutých z historického filmu. Všetci traja sedeli pevne na vojenských sedlách s vysokou drevenou konštrukciou a kožušinou. Zaprášené vojenské čižmy mali zastrčené v ťažkých železných strmeňoch. Ak by mi vo štvrtok niekto povedal, že kúsok od nášho domu uvidím maďarských husárov v rajtkách, neverila by som mu. A stalo sa. Traja cestovatelia – spisovateľ Péter Csepin (1970), reštaurátor Sándor Bakó (1980) a dizajnér Lászzló Szekerka (1954) prišli do piešťanskej Kanady na ranč Narysa. Hostil i prenocoval ich chovateľ koní Jozef Michalica s manželkou Inkou.
Viac sa dočítate v Piešťanskom týždni číslo 16.
((myvideo:1))
