Diamantový darca mal pauzu, ktorú prelomila operácia otca
PIEŠŤANY – Je držiteľom Diamantovej Jánskeho plakety. Naposledy mu odovzdali za stonásobné darcovstvo medailu dr. Kňazovického. Odvtedy už absolvoval ďalšie štyri odbery. Zdravý ako repa, vtipný, skromný, ženatý otec prvodarkyne – Dušan Strečanský (55) z Vrbového. Opäť ďalší človek, ktorý potvrdzuje porekadlo: Z Vrbového nič dobrého, ale čo sa vydarí, niet nad to!
Čo vás priviedlo k darcovstvu krvi?
Bola to zvedavosť mládenca. Zaujímalo ma, aké to bude, keď darujem krv vo vojenskej posádke Výcvikového strediska spojových špecialistov v Poprade. To stredisko malo krkolomnú skratku – VSSŠ Poprad. Pri tejto príležitosti zdravím všetkých dobrých kamarátov z vojenčiny! Podarilo sa mi to ale až po dvoch nevydarených pokusoch. V Poprade mi totiž namerali zvýšené leukocyty. Potom ma prevelili do Prahy na Hlavnú správu pohraničnej stráže a tu som sa prihlásil na organizovaný odber z posádky. Uskutočnil sa v Motole v roku 1976. Odber dopadol veľmi dobre a odvtedy ma z darovania nikdy nevylúčili. Poslednýkrát mi vzali krv v polovici februára tohto roku.
Zažili ste už priame darcovstvo z ruky do ruky?
Spôsob darovania z ruky do ruky som nikde nezažil. Takéto niečo som tuším videl len vo filme.
Spomínate si na nejaký zvláštny prípad či zaujímavý príbeh?
Pre mňa bol zaujímavý prvý odber. Všetci darcovia sa v tom čase museli obliecť do akejsi kombinézy či plášťa, ktorý bol vzadu zaviazaný. Nazuli sme si plátené galoše až po kolená, na tvár založili masku, takže sme boli zakuklení ako húsenice. Voľné sme mali len otvory na oči. A to bolo – no, povedzme, odstrašujúce. Po vstupe do odberovej miestnosti človek zbadal krásne mladé sestričky za sklom. Ľahli sme si na lôžko, prestrčili ruku do okienka a išli nám oči vyskočiť z jamôk, keď sa k nám sestrička nahla pri zavedení ihly do žily či pri kontrole stavu odberu. Malo to aj svoje výhody. V tom zvláštnom okamihu zdvoj-násobení očnej buľvy a neviditeľnej ovisnutej sánky pod maskou sa vak naplnil krvou tak rýchlo, že ani sme ani nevedeli, a bolo po odbere. Nasledoval pekný úsmev, poďakovanie a hor‘ sa na občerstvenie.
