Blog Petra Remiša: Čas otrokov
Čím som starší, tým viac neznášam letný čas. Nemyslím leto a teplo. Mám na mysli posun hodinových ručičiek o 60 minút dopredu a s tým spojené skoršie vstávanie. Je to zločin proti ľudskosti.
Vezmite to prakticky: Pol roka vstávate do roboty bez väčších problémov. Nie ste bohvieako svieži, ale fungujete podľa zabehaného harmonogramu. Nepotrebujete budík, tak ako nepotrebujete fixačný krém na zubné protézy.
Zrazu bác! Letný čas.
Výsledok: Ešte o polnoci ste čulý ako rybička a ráno zo všetkých síl vzdorujete zemskej príťažlivosti. So zalepenými očami vrážate do nábytku, mýlite si balkónové dvere s kúpeľňovými, zhadzujete kvetináče.
A ani za šľaka si neviete spomenúť, ako vypnúť ten prekliaty budík v mobile.
Letný čas je rovnaký nezmysel, ako povinné oslavy sviatku práce, plánované hospodárstvo, udržateľný rast a trvalý boj za svetový mier. Každý súdny človek predpokladal, že vstup do EÚ znamená automaticky jeho zrušenie.
Ale kdeže! Honba za šetrením sviečok nepozná hranice. Už aj kravy sú na tom lepšie. Nikto ich nenúti dojiť o hodinu skôr – dostanú ešte pol hodiny na adaptáciu! Preto sa nečudujem, že letný čas zvyšuje počet samovrážd a infarktov.
Najlepšie to už v roku 1784 komentoval kolega Benjamin Franklin:
Kto skoro vstáva, dobre sa máva
Len mu to občas v hlave prehrabáva!
