V Striebornici je žaba africká, samce ju nechcú

  • Kultúra a spoločnosť
  • 30. marca 2012, 16:36
  • Autor:Viera Dusíková

PIEŠŤANY/ MORAVANY NAD VÁHOM – Po piatkovom daždi našli skauti pri ochrannej bariére nad Striebornicou aj žabu africkú. Priskákala po rozmoknutom poli z Považského Inovca. Skautov upútalo jej sfarbenie. Žaba africká sa vyznačuje žltými škvrnami, ktoré jej pribúdajú s vekom. Každý rok na tele tohto obojživelníka pribudne jedna škvrna.

Cudzinka odpudzovala ropuchy aj skokanov



„Zrátali sme žabkine fliačky a zistili sme, že má osemnásť rokov. Ide o samičku v najproduktívnejšom veku.  V priebehu niekoľkých hodín dokáže naklásť až päťdesiat tisíc vajíčok, z ktorých sa môžu narodiť živé žubrienky, podobné potomkom ropuchy bradavičnatej,“  povedal nám šéf občianskeho združenia Zrazz  Karol Sibírsky, ktorý unikátnu žabku prevzal od skautov a hodil do Striebornice. Podľa neho je ale otázne, či si cudzokrajnú žabu všimnú samčekovia ropúch bradavičnatých alebo skokanov zelených. Práve tieto dva druhy sa totiž v Striebornici  oddávajú milostným hrám, aby sa ich potomstvo rozšírilo.  Výrazné žlté škvrny žaby africkej totiž samčekov, ktorí sa pokúšali vyšplhať na jej  pomerne široký chrbát odpudzovali.  Po hodine pozorovania sa ale napokon aj pre túto tropickú krásavicu našiel ženích.

Prezimovala s líškou alebo jazvecom



Odkiaľ sa tu žaba, ktorej prirodzeným domovom sú púšte a polopúšte Afriky vzala a ako sa jej podarilo prezimovať v zasneženom Považskom Inovci ochranár prírody odpovedal: „Pravdepodobne ju na Slovensko priviezol nejaký cudzinec, turista, alebo cestovateľ. Žabka mu ušla a skryla sa v lese. Zimu  aj sneh prečkala buď skrytá pod zemou, alebo v štrbine skaly vystlanej machom a lišajníkmi, prípadne sa strčila do líščej alebo jazvečej nory. Tam býva spravidla teplejšie. Ani líšky, ani jazvece by osemnásťročnú fľakatú žabu nezjedli. Obe zvieratá majú totiž alergiu na žlté pigmentové farbivo. Len čo sa troška oteplilo, žabka vyšla z úkrytu  a odskákala k rybníku, kam ju hnala prirodzená túžba po párení.“  Zrátali sme, že ak vo voľnej prírode spomínaná žaba prežije ďalších päť rokov, mohlo by sa jej potomstvo rozmnožiť tak, že by dosiahlo závratný počet – až tri milióny jedincov.  Otázne ale ostáva, čo bude s našimi slovenskými ropuchami bradavičnatými?  Prežijú v pôvodnej podobe, alebo asimilujú s ropuchou africkou a vytvoria nový druh – odolný voči vysokým teplotám aj mrazom? Znamenalo by to evolúciu v novodobých dejinách obojživelníkov!

Túto žabu nechce ani bocian!



Podľa odborníkov, ak by sa táto žaba premnožila, nebude mať v prírode prirodzeného nepriateľa, pretože bociany sú podobne ako jazvece a líšky alergické na žlté farbivo. Mohlo by sa napokon stať, že na Slovensku dôjde k premnoženiu tohto druhu a celú situáciu bude musieť riešiť špeciálna komisia únie, prípadne jednotky rýchleho nasadenia Káozab. Riešením by bolo aj rozmnoženie nákazlivej  choroby – chitridomykózy pôsobenej hubou Batrachochytrium dendrobatidis, ktorá v dnešnej dobe ohrozuje jednu tretinu všetkých obojživelníkov na svete. „Netreba robiť paniku, príroda je mocná čarodejka, ona sa aj s týmto zdanlivo neriešiteľný problémom vysporiada sama,“ dodáva optimista K. Sibírsky a pozýva všetkých skautov aj ostatných ochrancov prírody do občianskeho združenia Zrazz, ktorého aktivity nájdete na príslušnej webovej stránke.

0 Shares

Najnovšie správy

Piešťanským atlétom z klubu Funny athletics sa na halových majstrovstvách Západoslovenského atletického zväzu, ktoré sa konali v sobotu 21. januára…
  • 05.02.2023, 00:02
  • atletika / Školy / Piešťany / Šport
nedeľa, 5. februára 2023
Meniny má Agáta, zajtra Dorota