Blog Petra Remiša: Detektor vši
Prvýkrát som uvidel ten prístroj v obchode s ezoterickými pomôckami. Vyzeral ako kadernícky klimazón kombinovaný s elektrickým kreslom. „Detektor vši. Odhalí aj voš pod chrastou,“ prezradil mi predavač. No odolajte tomu!
Zjednal som cenu a naložil som mašinku do auta.
Detektor som postavil do kúta kancelárie, v ktorej šéfujem. Hneď mi napadlo, že by som mohol na ňom testovať úradné stránky. Nebudeme predsa vybavovať nejakých pofidérnych prenášačov vší!
„Čo vám preskočilo?,“ vyhŕkla na mňa prvá panička, ktorá si prišla kúpiť kolky a ja som ju slušne, ale rázne požiadal, aby vyskúšala detektor. Vybehla s hysterickým krikom a viac sa tu neobjavila. Určite tajila pod parochňou hniezdo hníd.
Čoskoro sa to všade roznieslo. Ľudia prestali chodiť do našej kancelárie. Bolo mi to však fuk. Nemienim tolerovať cudzopasníctvo!
Jedného rána ma ale zobudila mučivá otázka: A čo moje dve kolegyne? Nepotrebujú urgentný postrek insekticídom? Neskrývajú predo mnou voš lonovú!?
Stalo sa, čo som očakával: Odmietli ísť na detektor. Nakričali na mňa, že som paranoik a chcem zničiť ich sľubnú kariéru. Pochopil som, že si chovám hada na prsiach a dal som im okamžitú výpoveď.
Odvtedy si bačujem v kancelárii sám, očistený od parazitov a spokojný.
Konečne! Som predsa štátny úradník a nie nejaký zavšivavený cirkusant.
