Blog Petra Remiša: Paraovocie lásky
O mojom kladnom vzťahu k rajčinám niet pochýb. Pred rokmi som zložil na ne ódu a aj neprajníci, ktorí mi závidia ploché nohy, pripúšťajú, že sa vydarila. Skoro ma ale vystrelo, keď som sa dočítal, že nejde o zeleninu, ale ovocie.
Skôr by som uveril, že môj dedko bol banderovec.
Vezmite si takú sesternicu rajčiny – papriku. Pochybuje hádam niekto, že je to zelenina ženského rodu? A volá ju niekto „papriak“? Preto mi nejde do gebule, prečo mám používať na moje obľúbené „ovocie“ tri rôzne pomenovania.
Narážam na slová rajčiak, rajčina a paradajka.
Veď povedzte, išli by ste si do zelovocu pýtať rajčiak? Už samotné slovo vyzerá ako zbojník Rajnoha zmutovaný s nemeckým ovčiakom. Stačí zavrieť oči a vidíte zelenkastú kožu na jeho slintajúcej papuli.
Rajčina (odvodená od výrazu rajské jablko) je presný opak. Mäkká, šťavnatá – pravé ovocie lásky. Sliny sa vám zbierajú pri pohľade na jej hladkú a opálenú pleť. Dáte si tri na raňajky a popoludní máte chuť na ďalšie číslo.
Najprapodivnejšie znie slovo paradajka. Ani upachtenci z Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra neprišli na jeho pôvod. Keďže znie ako parapsychológia, alebo paralympiáda, usudzujem, že ide o prezývku ohrdnutej paralympioničky.
Bola taká žeravá sa rozdávať, až z nej išla para.
Skončila ako paradajka.
Apropo, tu je tá óda:
video: youtube.com
