Medovníky poznali gazdinky už v praveku
História pečenia medovníkov siaha až do starovekého Ríma, keď tento druh pečiva slúžil ako obeta bohom. V období stredoveku sa medovníky vyrábali najmä v kláštoroch, samotné cechy medovnikárov začali vznikať až v 16. storočí.
Prísady do medovníkov poznal každý medovnikár naspamäť. Každý mal svoj vlastný recept, z toho dôvodu mali medovníky od rôznych majstrov rôzne chute. Spočiatku boli medovníky rozšírené najmä v mestskom prostredí, prostredníctvom pútí a jarmokov sa však rozšírili i na vidiek. Na jarmokoch sa predávali medovníky v podobe sŕdc, ktoré ako dary lásky venovali mládenci dievčatám, deťom rodičia kupovali medovníky v tvare hračky – koníka, bábiky, husára…, na púťach bolo možné nájsť medovníky s náboženskými motívmi. Ako spomienkové predmety sa medovníky istý čas vystavovali medzi oknami v prednej izbe a až potom ich bolo možné zjesť.
S pečením medovníkov súvisel vznik a používanie medovníkových foriem. Spočiatku sa medovníky piekli v hlinených, prípadne v kamenných formách, neskôr v jednoduchých okrúhlych drevených formách bez ozdôb. V 17.-18. storočí, počas najväčšieho rozkvetu medovnikárskeho remesla, sa začali na otláčanie medovníkového cesta využívať drevené bohato vyrezávané formy. Šikovní medovnikárski majstri si ich vedeli zhotoviť sami, prípadne ich dávali vyrobiť na objednávku rezbárom. Koncom 19. storočia, v súvislosti s postupným úpadkom medovnikárskeho remesla, zaniká i používanie drevených medovníkových foriem. Nahradili ich lacnejšie, hromadne vyrábané plechové formičky, používané pri pečení dodnes. Bohatú zbierku drevených medovníkových foriem, ktoré pochádzajú z druhej polovice 19. storočia, je možné vidieť v Gemersko-malohontskom múzeu. Sú zhotovené z tvrdeného dreva, do ktorého je vyrytý dekoratívny motív.
V aktuálnom vydaní PT nájdete tip na výrobu voňavej ozdoby vianočného stola – recept na prípravu medovníkovej misky.
