Z rozhľadne uvidíte Moravu i Slovensko
V Piešťanoch a okolí sa nachádza viacero zaujímavých výletných lokalít. Pripomeňte si ich v krátkosti spolu s nami a dozviete sa fakty, o ktorých ste možno ani netušili. Snáď vám pomôžu pri rozhodovaní, kam vyraziť s blízkymi počas víkendu. Tento týždeň sa vydáme na vrch Veľký Lopeník.
Existuje niekoľko spôsobov, ako prekročiť hranice Slovenska a navštíviť Českú republiku. Jedným z nich je vychádzka z obce Nová Bošáca na vrch v Bielych Karpatoch nazvaný Veľký Lopeník vo výške 912 metrov nad morom. Výlet však treba naplánovať v zhode s jasným a slnečným počasím, pretože na vrchole sa nachádza 22 metrov vysoká drevená rozhľadňa s kruhovitým výhľadom na slovensko-moravské okolité kopce i mestá. Pre ľahšiu orientáciu je na poslednom stupni umiestnená i mapa popisujúca vrchy. Podľa oficiálnej stránky českej obce Lopeník rozhľadňa stojí priamo na hranici pripomínajúc priateľstvo oboch štátov. Panoramatický pohľad z vtáčej perspektívy po zdolaní 101 schodov ponúka výhľad na Nové Mesto nad Váhom, na českej strane na Uherský Brod a môžeme vidieť i vrchol Veľkej Javoriny. Vyhliadka bola slávnostne otvorená v roku 2005 a od októbra minulého roku pribudol na vrchole i rozcestník približujúci rozhľadne v regióne Biele Karpaty na oboch stranách, ktorý vznikol na základe spolupráce obcí Nová Bošáca a Lopeník.
Okrem rozhľadne je vrch Veľký Lopeník i miestom pripomínajúcim ťažké oslobodzovanie obce na konci druhej svetovej vojny, ktoré si vyžiadalo mnoho ľudských životov. Nachádza sa tu hrob 22 vojakov s pamätníkom z roku 1975. Výstup na pohraničný vrch Bielych Karpát sa začína v Novej Bošáci, kde treba odbočiť na osadu Grúň a na konci cesty sa po ľavej strane začína lesná cestička, ktorá vás nenáročným a príjemným terénom dovedie až na Veľký Lopeník. Nová Bošáca je však cenná i pre milovníkov umenia, kostol sv. Cyrila a Metoda z roku 1972 obsahuje maľby akademického maliara Vincenta Hložníka.
Podľa niektorých údajov vraj v 12. storočí túto oblasť osídlili pustovní mnísi – eremiti, pochádzajúci z benediktínskeho kláštora, ktorí sa rozhodli vymeniť kláštorný život za pustovnícky. Názov doliny je odvodený od pojmu bosák – bosonský mních – eremita.
