Piešťanke Anne Plecitej pocukrovali knihu
PIEŠŤANY – Slovenskú pôvodnú tvorbu obohatila ďalšia síce na pohľad útla, no výpoveďou veľká kniha drobučkej autorky – Anny Foltánovej Plecitej z Piešťan. Vo veku 86 rokov vydala Plecitá svoju štvrtú knihu s názvom Spomienky – sťa čisté premienky. Namiesto vodou či vínom, básnickú zbierku pokrstili cukrom.
„To preto, lebo mne sa v detstve nikdy neušiel cukor, mamička ho dávala mladším súrodencom. Potajme som si ho pýtala od babičky,“ prezradila Anna Plecitá na prezentácii v klube Rozmarín. Boli tam všetci jej milí – priateľ Štefan Potocký, syn Jozef Foltán, príbuzní, priatelia i známi. Autorke zaspievali Rozmarínky, zahrali dvaja hudobníci z Vavrineckej trojky. Knihu i autorku v úvode predstavila Magdaléna Kuciaňová. Zarecitovala aj báseň Stará hruška: „Zrežme, mama, túto hrušku, syn môj mi toť radil. Však pred mojím pohľadom, bez slova sa stratil. Prečo si tú hrušku chránim? Príčina len mne je jasná. Tu, pod touto starou hruškou, začala mi mladosť krásna. Že ma ľúbi – po prvý raz chlapec mi tu riekol. Bože, či som bola šťastná! Hruška bola svedkom. Keď ma bozkal, šepkal vrúcne: – moja milá! Hruška všetko počúvala, no nikomu nezradila.“
Anna Plecitá, členka Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) a bývalá partizánka si nenechala ujsť príležitosť, aby svojim milým predniesla dojemnú báseň o troch kamarátoch, ktorí sa tešili na návrat z vojny. Nedožili sa ho, tesne pred koncom vojny pri nich vybuchol granát… „Našla som tento pokrčený papierik pri kontajneri, keď som vynášala smeti. Bola som zvedavá, čo na ňom je napísané. Bol zažltnutý, ušpinený, no písmo bolo čitateľné. Neviem, kto tú báseň napísal, no mňa veľmi dojala a tak dovoľte, aby som ju prečítala,“ povedala autorka a zarecitovala cudzie dielo, o ktorom sme sa neskôr dozvedeli, že papier bol pofŕkaný krvou – pravdepodobne autorovou.
