Blog Petra Remiša: Koniec zhonoholikov
Vážený náčelník! Dozvedeli sme sa, že Vašu súkromnú rezerváciu zamorili korytnačky. Dovoľte, aby sme predložili návrh na ich využitie. Zabijete ním dve muchy jednou ranou. Korytnačky zabiť nemusíte.
Vieme, že tie neokrôchané obojživelníky strpčujú život Vám, rybárom na Slepom ramene, aj návštevníkom, ktorí sa prišli do rezervácie pokochať pohľadom na zlaté rybičky v jazierkach.
Musí to byť šok, keď miesto toho vidia machom obrastené panciere.
Našli sme však spôsob, ako nám práve tieto živočíchy pomôžu vrátiť stratenú atmosféru kúpeľného mesta a vytvoriť oázu, kde sa chodí relaxovať a nie šprintovať od parkoviska pred teskom po garáže v auparku.
Najskôr vylepíme na bilbordy príslovie „Ráno je múdrejšie večera“ a mantru „Mañana“. Potom rozostavíme hliadky so stopkami. Ich úlohou bude dozerať, aby sa nikto neponáhľal.
Stanovíme kúpeľný limit – max tri kilometre za hodinu. Ak túto rýchlosť chodec prekročí bez relevantného dôvodu (požiar bytu, pôrodné sťahy, alebo pravidelný silvestrovský beh), nevyhne sa trestu.
Na krk mu zavesíme ceduľku „ZHONOHOLIK“ a pridelíme mu očipovanú korytnačku. Tú musí denne venčiť v Beethovenových sadoch.
A beda ak ju predbehne! Zatočíme s ním rovnako, ako s „džípistami“, čo sa večer preháňajú po Teplickej 120-kou: Nafasuje kolobežku a poženieme ho 1000 x hore-dolu na Červenú vežu.
Pekne po schodoch, kým nezačne koktať ako Vinetú v slovenskom dabingu.
