Blog Petra Remiša: Kučery
Z doteraz neznámeho dôvodu sa moje pôvodne rovné vlasy v pätnástich rokoch zbláznili a zbrčkaveli. Nie na bežné kučery. Na leviu hrivu.
Moje srdce pritom túžilo po vlasoch aké mali Noddy Holder a Brian Connollly z glam rockových skupín Sweet a Slade: po rovnučkých, zastrihnutých na páža. Miesto toho som vyzeral ako populárna čierna komunistka Angela Davis.
Škodoradostní spolužiaci ma čoskoro začali prezývať Dunčo. Bol som zúfalý. Za každú cenu som chcel tie kučery skrotiť.
Keďže o žehličkách na vlasy sme vtedy u nás nechyrovali, riešil som to mechanickým postupom: v piatok som si vo vani na mokré vlasy natiahol lyžiarsku čapicu, v ktorej som skočil rovno do postele. Ráno boli vlasy rovné.
Bohužiaľ, iba deň.
Potom som skúšal chemický postup: aplikáciu roztoku zo školského lepidla Drago. Zaberalo to, ale len dva dni. Bál som sa, že skončím ako spevák Garry Glitter, ktorého kučery tak pobláznili, že ho zavreli vo Vietname za pedofíliu.
Našťastie, vtedy zasiahol môj triedny: Upozornil ma, že Socialistický zväz mládeže, morálny kódex budovateľa komunizmu a maturitná komisia neschvaľujú vlasy po golier a poslal ma k holičovi.
Zachránil ma. Mohol som dopadnúť ako Jimmy Hendrix. Ten bol tak nešťastný zo svojej kučeravej hrivy, že sa predávkoval uspávacími práškami.
Chudák, ani nezmaturoval.
