Stratení v africkej divočine (1.)
Niekoľko dní trávim v kenskej dedinke Muhoroni severne od Nairobi, kde navštevujem dobrovoľníčky pracujúce v antimalnutričnom centre pre podvyživené deti. Nevyhnutné je navyknúť si na život bez vody. Na pitie, sprchovanie aj umývanie riadov sa používa len dažďová. Keď neprší, máme problém. Deti sú z belochov nadšené, kričia po nás a smejú sa. Z fotografovania majú ohromný zážitok. Poniektoré sa zas boja a plačú. Oddych na odľahlom mieste mi po-máha načerpať sily. Teraz mám pred sebou posledný cieľ – národný park Mount Kenya.
Nekonečná cesta
Po príjemných dňoch strávených v Muhoroni sa vraciam späť do hlučného a smogom zasmradeného Nairobi. Dlho tu však nezostávam. Hneď ráno sa spolu s mojou sestrou Jankou vyberáme do národného parku Mount Kenya. Vstávame skoro ráno, aby sme sa čím skôr dostali na miesto. Do centra na stanicu sa dostávame okolo pol deviatej. Matatu, typický dopravný prostriedok, má vždy fixný čas. To znamená, že odchádza, až keď je plný do posledného miesta. Mesto opúšťame až pred jedenástou.
Za našu trasu sme si vybrali Noro Moru, ktorá je označovaná za najnáročnejšiu. Do dediny prichádzame okolo druhej. Hneď nás obklopí skupinka černochov a ponúka nám svoje služby. „Musíte mať sprievodcu. Bez neho sa do parku nemôže," hovorí jeden z nich. My ich však nechceme. Za dvesto šilingov (približne euro tridsať) si prenajmeme motorku, na ktorej sa zvezieme osemnásť kilometrov k hlavnej bráne národného parku nachádzajúcej sa vo výške 2200 metrov nad morom. Vstupné pre nerezidenta stojí stopäťdesiat dolárov na tri dni, nám sa však podarilo sfalšovať rezidentské kartičky a platíme len dvadsať eur. Čaká nás osem kilometrov stúpania do výšky 3048 metrov. Počasie sa rázne mení. Začína pršať. Prechádzame cez bambusové lesy a opice nás odprevádzajú do základného tábora Mount Kenya. Zmoknutí a vyčerpaní vyťahujeme sušené ovocie, nutelu a obľúbené africké jedlo – placky z vody a múky chapaty. Naberáme si vodu z neďalekého pramienka. Keďže nemáme purifikačné tabletky, ktoré by vodu dezinfikovali, očakávame vírusové ochorenie. Prvá noc sa skutočne podobá na divočinu. Zovšadiaľ sa ozývajú čudné zvuky zvierat. Keď odchádzam smerom k latríne, pozorujú ma svietiace oči. Zrazu niečo zareve iba niekoľko metrov odo mňa. To som už, našťastie, sedel na záchode.
