Speleoterapia – zázrak pre deti, ktoré sa dusia kašľom (2)
Máte dieťa, ktoré kašle viac ako fajčiar? Bojíte sa o jeho krehké zdravie, podlomené astmou či inými ochoreniami dýchacích ciest? Sledujete každý peľ, čo sa objaví vo vzduchu? Ak áno, potom si prečítajte rozhovor s prof. Svetozárom Dluholuckým, odborníkom, ktorý sa už takmer štyridsať rokov venuje výskumu speleoterapie. Práve liečba v jaskyni je východiskom pre deti dusiace sa kašľom.
Aký je priebeh pobytu od vstupu do jaskyne až po poslednú minútu?
Dvaapolhodinový pobyt v podzemí má svoju aktívnu časť, vedenú fyzioterapeutom, pri ktorej deti a pacienti vykonávajú cvičenia s cieľom čo najviac predýchať a prevzdušniť dýchacie orgány. Po nej nasledujú relaxačné cvičenia s cieľom celkového uvoľnenia. Sú v tom prvky jógy a moderných relaxačných postupov. Potom nasleduje fáza oddychu na ležadlách v spacích vakoch v stlmenom osvetlení. Jaskyňou znie buď relaxačná hudba, alebo rozprávky pre deti. Je to individuálne podľa veku účastníkov. Po prvom, druhom dni spravidla všetci pacienti v jaskyni zaspia tak tvrdo, že ich musíme po skončení terapie zobudiť.
Je tam zima, treba sa zababušiť?
V jaskyni býva asi šesť stupňov a stopercentná relatívna vlhkosť. Obliecť i obuť sa treba ako na lyžovačku.
U akej vekovej skupiny sú výraznejšie úspechy v speleoterapii?
Chronický a opakovaný zápal slizníc dýchacích orgánov vyvoláva procesy, ktoré nazývame remode-ling, čiže prestavba. Fixujú sa zápalové zjazvenia", klesá samočistiaca schopnosť slizníc, klesá pružnosť pľúc a proces prechádza v dospelosti do štádia nazývaného aj chronická obštrukčná choroba dýchacích orgánov. Z povedaného je jasné, že najlepší účinok sa dá dosiahnuť ešte pred takýmito procesmi. Účinok je najlepší v predškolskom veku.
Boli medzi pacientmi aj baníci? Tí majú asi najviac zanesené pľúca. Alebo sa mýlim? Fajčiari ich predstihnú?
Dobrý postreh – ale baníkov sme tam nemali, liečime prevažne deti. Mimochodom, jestvujú unikátne záznamy medikusov zo stredoveku, že baníkom pomáha pobyt v podzemí pri „skrátenom dychu". Išlo o rudné bane – nie uhoľné, kde dochádza k väčšiemu zaprášeniu prostredia. Vo svete, kde nie je dosť krasových jaskýň, sa na liečbu využívajú aj bane – v Čechách Zlaté Hory a v Rakúsku Bad Gastein.
Dostanú sa do Bystrianskej jaskyne aj imobilní pacienti?
Deti v bugine do jaskyne chodia bez problémov, s vozíkom sme to ešte nemali možnosť vyskúšať. Priechod je dosť úzky.
V akom intervale treba liečbu opakovať, aby bola účinná?
Všetky výskumy, ktoré preukázali účinnosť speleoterapie, boli vyhodnocované po jednom absolvovanom pobyte. Nemáme teda dôvod odporúčať opakovanie liečby. Avšak asi tretina pacientov chodí na liečbu opakovane. Vyhovuje im takto prežitá dovolenka v Nízkych Tatrách. Hovoria si, že pre istotu…
Ak trpí pacient nejakou fóbiou, ktorá mu nedovolí pobyt v jaskyni, má zmysel absolvovať liečbu?
Stretli sme sa s rodičmi, z ktorých jeden odmietal sprevádzať dieťa „pod zem" pre evidentnú klaustrofóbiu. V takom prípade išiel „pod zem" druhý rodič. U detí sme sa s takouto obavou nestretli. Skôr naopak, pre deti je podzemie atraktívne a vzrušujúce. Zvlášť, keď na konci turnusu ich navštívi banský škriatok – Permoník.
Čo si treba vziať so sebou do jaskyne? Jedlo, vodu, deku? A s prepáčením, čo ak sa tam človeku chce ísť na záchod – čo na to povedia stalagmity, stalaktity a stalagnáty?
Jedlo, pitie a aj žuvačky sú počas liečby zakázané – je to ochrana podzemia v zmysle ochrany prírody. Pred vstupom odporúčame ísť na potrebu. No a ak to niekto v podzemí nevydrží, odprevadí ho personál von z jaskyne a opäť nazad. Stalaktity môžu byť pokojné, sú v bezpečí.
