Spomienky Viliama Nemca: Prvý stanový tábor v Piešťanoch
V druhej polovici minulého storočia boli v Piešťanoch v „kurze“ stanové tábory a kempy. Navštevované boli hlavne tie na oboch brehoch Sĺňavy. Aj vďaka nim bolo naše mestom mekkou turistov. Niečo z histórie piešťanských kempov sa vďaka ešte stále dobrej pamäti i rodinnému archívu zachovalo v spomienkach Viliama Nemca. V dnešnom pokračovaní jeho spomienok na staré Piešťany si pripomenieme zašlú slávu prvého piešťanského stanového tábora.
„V rokoch 1963-1965 vybudovali Komunálne služby mesta Piešťany (KSMP) prvý stanový tábor v našom meste. Nachádzal sa v severnej časti Kúpeľného ostrova, v tesnom susedstve s vilou pri hornej hati na Obtokovom ramene, ktorú Piešťanci poznali skôr ako Husákovu vilu. Tá ešte i dnes stojí ako súčasť golfového areálu. V minulosti tu bola aj strelnica na asfaltové holuby,“ načrel do spomienok V. Nemec. „Môj otec robil v tom čase garážmajstra dopravného strediska v KSMP. Po otvorení stanového tábora ho poverili jeho vedením. Novovzniknutý stanový tábor sa po reorganizácii dostal pod krídla Reštaurácií a jedální Trnava a otec mu šéfoval aj naďalej. Keďže založenie a zariaďovanie tábora sa nás v rodine priamo dotýkalo, pamätám si na stavbu stanov a správnej budovy. Bola to zrubová chata, v ktorej bola prijímacia kancelária a malý bufet. Podľa archívnych fotografií mali návštevníci tábora k dispozícii asi 40 stanov. Okrem nich tu boli aj tri hospodárske stany a voľné miesto pre ďalších minimálne štyridsať stanujúcich, vrátane ich motorových vozidiel. Do stanového tábora sa chodilo po moste nad Obtokovým ramenom pri Moravanoch. V tom čase bol tábor široko-ďaleko jediný, preto bol od svojho otvorenia hojne navštevovaný. Na občerstvenie ho využívali aj ľudia, ktorí sa kúpali vo Váhu a Prúdoch, ale i rybári, ktorí v týchto končinách chytali ryby. Pamätám si, že v tom čase sa počas celej sezóny menili v tábore aj turnusy baníkov z Ostravy a Karvinej. Každý rybár si tam mohol upiecť nachytané ryby. Neraz sa z nich ušlo aj ostatným návštevníkom. Otec dal urobiť veľký plechový pekáč, na ktorom sa potom ryby piekli či smažili,“ spomína si piešťanský dôchodca.Viliam Nemec zalovil vo svojej pamäti a pridal ďalšiu zaujímavú informáciu: „V tom čase sa o veľkoobjemových chladiacich zariadeniach ani nesnívalo, preto bolo pivo v sudoch prikryté pod celtovými plachtami, ktoré sa každú chvíľu polievali studenou vodou. To bola moja domáca úloha, pretože mamička brigádnicky pomáhala otcovi v bufete. Mnohí Moravanci siurčite ešte i dnes spomenú na svoju mladosť, keď sa nadránom vracali domov z Grill baru a potrebovali ešte ‘dotankovať‘. Moji rodičia však týchto ‘ranných vtákov‘ vždy radi obslúžili. Tábor skončil svoju činnosť po otvorení kempu na Lodenici, ale pekné spomienky mne i všetkým vtedajším návštevníkom zostali alebo si ich pri prečítaní tohto článku obnovili.“
