Svetozár Dluholucký – Zjedli ste plávku a bola to muchotrávka?

  • Kultúra a spoločnosť
  • 12. augusta 2011, 15:54
  • Autor:Viera Dusíková

PIEŠŤANY/ BANSKÁ BYSTRICA – Keď naši predkovia zjedli muchotrávku zelenú, mohli si rozhojdať umieráčik. Situácia sa však zmenila. Banskobytrickí odborníci na čele s Prof. MUDr. Svetozárom Dluholuckým, CSc. z Detskej fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici vypracovali protokol diagnostiky a najmä liečby otravy muchotrávky zelenej. Tým pomyselný umieráčik zastavili.


Naša najnebezpečnejšia huba, muchotrávka zelená, a jej biele príbuzné majú v zemi biely kalich, v ktorom bola malá hubka zabalená ako vo vajíčku. Pod klobúkom býva belavá suknička a lupene sú vždy, teda aj v dospelosti, temer biele. Biela je aj dužina tejto huby po rozrezaní. Aby sme huby rozpoznali, nemali by sme ich odrezávať, ale pomalým krúživým pohybom vytiahnuť zo zeme. To platí najmä pri muchotrávke zelenej, rozpoznávacím znakom je kalich smrti i suknička.

Ak ste sa otrávili, čaká vás Golgota. Treba ju však vydržať!


Lekár je človek, ktorý podáva lieky o ktorých vie veľmi málo, na liečbu chorôb o ktorých vie ešte menej, pacientom o ktorých nevie vôbec nič. Paradoxne, práve slovenskí lekári si zvolili tento známy výrok Voltaira na odbornú konferenciu s názvom – Banskobytrické inšpirácie. V každom páde sa na nej skloňovalo podstatné meno – muchotrávka zelená. Keď ju zjedli naši predkovia, mohli si rozhojdať umieráčik. Práve banskobytrickí odborníci na čele s Prof. MUDr. Svetozárom Dluholuckým, CSc z Detskej fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici  vypracovali protokol diagnostiky a najmä liečby otravy muchotrávky zelenej. Tým pomyselný umieráčik zastavili.
Liečba má presný postup a práve vďaka nemu sa otrava zelenkavou beštiou s klobúčikom, nožičkou a zásterkou, ktorú si v lese môžeme veľmi ľahko zmýliť s plávkou, šampiňónom a bedľou nemusí skončiť poškodením pečene, transplantáciou či smrťou. Je tu čas muchotrávok. Polievka z jedinej pomýlenej huby môže byť osudná pre celú rodinu. Práve tím profesora Svetozára Dlu-holuckého v Skríningovom centre novorodencov Detskej fakultnej ne-mocnice v Banskej Bystrici zisťuje, či sa v krvi alebo v moči otráveného človeka nenachádzajú jedy muchotrávky zelenej. A následne odporučí liečbu. Je prísna, obtiažna, ale účinná. Transplantáciu pečene považujú Banskobystričaia za zlyhanie protokolu liečby. Porozprávali sme sa o tom s profesorom Svetozárom Dluholuckým.

► Aké príznaky má človek, ktorý zjedol muchotrávku zelenú a za akú dobu od požitia sa začnú prejavovať?


– Otrava muchotrávkou zelenou, presnejšie jej jedmi – amatoxínmi – je veľmi zákerná. Tieto jedy obsahujú aj iné druhy muchotrávok, a aj niektoré bedličky, ktoré si menej skúsený hubár ľahko zamení za jedlé huby. Najčastejšou zámenou je za bedľu jedlú, šampiňón a plávku zelenú. To je prvý omyl. Druhou zákernosťou je, že prvé príznaky otravy sa objavujú až takmer 15 hodín od požitia huby, kedy už postihnutý aj zabudol, že ich jedol. Príznaky sú netypické – ničím nepripomínajú amatoxínový typ otravy. Spravidla sa dostaví nevoľnosť, vracanie a hlavne vodnaté hnačky, ktoré sú aj pri otrave inými hubami. Aby toho nebolo dosť, nasleduje obdobie úľavy . Príznaky ustupujú a postihnutý sa pýta domov. To sú už však u neliečených prípadov jedy už dávno naviazané na orgány. Napádajú obličky a pečeň.
Tá je nakoniec najviac postihnutým orgánom. Jej funkcie zlyhávajú na tretí až piaty deň po otrave a chorý zomiera. Neliečení dospelí v 30 percentách, deti až v 80 %.

►  Spomínali ste, že robíte servis pre celé Slovensko ohľadom vyšetrení na amatoxíny. Ako sa odhaľujú, čo spôsobujú, alebo sú to len látky, pomocou ktorých sa indikuje otrava?

–  Z prvej odpovede vyplýva, že „uhádnuť", či ide o amatoxínovú otravu, je veľmi ťažké. Do roku 1978 – kedy sme sa systematicky začali zaoberať týmto typom otráv a vypracovali sme protokol diagnostiky a hlavne liečby – sme boli odkázaní na mykologické vyšetrenie spór z prinesených húb alebo z výplachov čreva. Výsledok sme však mali príliš neskoro – liečba sa musela nasadiť čím skôr. Teda roky platilo pravidlo: ak niekto prišiel s tým, že zjedol plávku, šampiňón alebo bedľu a prvé príznaky s hnačkou sa objavili neskôr ako štyri hodiny po požití húb, dostal plný protokol liečby. V súčasnosti už ôsmy rok máme možnosť vyšetrovať prítomnosť amatoxínov v krvi a moči postihnutých. Táto diagnostika stopercentne potvrdí alebo vylúči amatoxínovú otravu. Vyšetrenie sa však musí urobiť najneskôr do troch dní po požití. Je veľmi drahé, treba ho robiť cielene a nie u každého pokazeného žalúdka. Naviac, je to špeciálne vyšetrenie, ktoré je náročné na prevedenie a interpretáciu. No a – trváme na tom, že v pozitívnom prípade musí nasledovať protoko-lová liečba. Inak by zistenie, že ide o amatoxínový typ otravy, nemalo zmysel. Preto vykonávame konzultácie – servis pre Slovensko.

►  Aká liečba sa musí nasadiť?

– Protokol liečby týchto otráv sme v jeho origináli zostavili na základe súboru liečebných prác a aj experimentálnych prác na zvieratách už v roku 1978 a od tej doby ho používame v malých úpravách doteraz. Je komplexný, zložitý a poviem to „brnkajúci na nervy" hlavne na pracoviskách, ktoré s ním nemajú skúsenosti. To preto, že zdanlivo neovplyvňuje vývoj otravy a chorý si prejde svoju Golgotu – treba to vydržať. Výsledkom je vyliečenie bez následkov.

►  Koľko trvajú vyšetrenia, kde ich vykonávate? Uveďte ideálny prípad rýchlej diagnostiky. Je nutné robiť rozbor na amatoxíny, ak pacient povie, že si asi pomýlil hríby… že to mohla byť muchotrávka? Nie je dobré okamžite, aj bez laboratórneho vyšetrenia začať okamžitú liečbu?

–  Odpoviem odzadu. Možnosť zistiť, že ide o amatoxínový typ otravy, máme len posledných osem rokov.
Ako som povedal, dovtedy sme liečili túto otravu na základe uvedených údajov. Výsledok bol, že prakticky všetci otrávení muchotrávkou zelenou, ktorí dostali protokol, prežili bez následkov. Ale – asi 30 % detí, ktoré spĺňali kritériá, neboli otrávené muchotrávkou zelenou a dostávali drahý a náročný liečebný protokol plných päť dní – pokým nebolo jasné, že o amatoxíny nejde. Nepoškodili sme ich, ale boli liečení zbytočne a draho. To dnes nehrozí. Ak dostaneme vzorku krvi a moču od podo-zrivého z amatoxínovej otravy, do dvoch hodín máme výsledok, ktorý je prvé tri dni otravy stopercentný. Teda s istotou zatelefonujeme na dané pracovisko, či liečiť, alebo nie. A naviac – ako liečiť, aby bol čo najlepší efekt. Ak si to dané pra-covisko netrúfa, respektíve nemá všetky potrebné liečebné možnosti, zariaďujeme aj preloženie na iné pracovisko. Na konzultácie liečby som k dispozícii od júna do konca októbra 24 hodín denne.

►  Predpokladám, že tu čas hrá hlavnú rolu…

–  Pri vyšetrení má čas rozhodujúcu úlohu. Amatoxíny sa totiž v krvi objavujú len prvé hodiny po otrave a v moči je ich hodnota spoľahlivá do 72 hodín. Neskoršie vyšetrenie je negatívne – ale vtedy sú už príznaky otravy jasné a stav kritický.

►  Koľko rokov sa venujete len výskumu muchotrávky zelenej?

– Problematike otravy muchotrávkou zelenou sa venujem od roku 1977 – kedy sme „skladali" prvý protokol liečby a boli sme úspešní. Od tej doby sme opakovane publikovali a referovali naše skúsenosti, aj protokol liečby. Až pred ôsmimi rokmi sa objavil vo svete diagnostický set na určovanie amatoxínov, ktorý sme dovtedy nemali. Na našom skríningovom centre novorodencov SR sa podobné laboratórne metódy využívajú na vyhľadávanie vzácnych vrodených chýb u všetkých novorodencov na Slovensku. Teda metodiku amatoxínov zvládli pracovníčky v krátkom čase a vysokej spoľahlivosti. No a charakterom práce skrínin-gového centra je nielen chybu zistiť, ale aktívne nájsť príslušné dieťa na Slovensku a zaistiť jeho liečbu. Urobili sme to isté pri muchotrávkových otravách.

►  Prečo ste si vybrali práve výskum muchotrávky zelenej?

–  Z prozaického dôvodu. Je to jediná huba, ktorá spôsobuje smrteľné otravy. Ostatné aj vážne otravy sú liečiteľné bez následkov. Pre muchotrávku zelenú aj vo svete dodnes platí, že liečba je transplantáciou pečene. Musím hrdo povedať, že naším protokolom liečime bez následkov viac ako 92 % detí aj dospelých a transplantáciu považujeme za zlyhanie protokolu liečby.

►  Koľko ľudí sa na Slovensku každý rok otrávi muchotrávkou zelenou a koľkým sa vážne poškodí zdravie? Sú regióny, kde je častejšia otrava? Ako sú na tom napríklad Piešťany, respektíve Trnavský kraj?

–  V spolupráci s Centrálnym toxikologickým informačným pracoviskom sme za posledných osem rokov komunikovali s celým radom pracovísk Slovenska, avšak sú miesta, ktoré nás nekontaktovali. Dôvod nevieme, ale počty amatoxínových otráv sú vyššie ako naše údaje. U nás konzultácie ročne dosahujú okolo 100-150, z toho vyšetrujeme na amatoxíny 20-60 prípadov. Z toho pozitívnych je podľa toho, ako v danom roku rastú huby od 5 do 30 prípadov. Západoslováci nás konzultujú často. Oblasti Senica, Myjava, Trenčín, Bánovce nad Bebravou, Topoľčany a Piešťany patria k častým a aj pozitívnym. Neviem, či je to dané tým, že hubári u vás sú viac kaskadéri, alebo tam nerastú len dubáky ako v Tatrách, ale je to tak.

►  Ako najlepšie rozpoznáte muchotrávku zelenú od ostatných húb? Vraj si ju ľudia najčastejšie mýlia s plávkou, pečiarkou, ale aj bedľou.

– Skutočne je to uvedená zámena. V prvom rade – malé druhy bedli-čiek obsahujú amatoxíny, teda nejde o zámenu bedle s muchotrávkou, ale zámenu bedle jedlej s bedlič-kou končistou (Lepiola helvetica). Nezbierajte zakrpatelé bedle. Muchotrávka zelená aj biela sa zamieňa so šampiňónom a plávkou zelenou. Po prvé – ani šampiňón ani plávka nemajú v zemi puzdro – kalich smrti, z ktorého muchotrávky vyrastajú. No a plávky nemajú zásterku. Tohtoročná prvá otrávená pacientka nám povedala, že zjedla zelenú plávku so zásterkou. Lepší popis muchotrávky zelenej som nepočul. No a šampiňón
má vždy aspoň naružovelé, ak nie hnedé lupene podhubia. Muchotrávka nikdy. Kto si toto nevšíma, je samovrah.

►  Vraví sa, že zázraky sa dejú, udial sa nejaký aj ohľadom zázračného vyliečenia z otravy muchotrávkou zelenou?

–  Zázraky sa nedejú. Už v roku 1980 sme publikovali naše výsledky liečby protokolom. Z dvanástich ťažkých otráv prežilo desať detí, ktoré inak zomierajú v 80% prípadoch. Od tej doby dodnes sme liečili protokolom vyše 38 detí. Žiaľ, tri sme nemali šancu zachrániť, lebo prišli už v konečnom štádiu. Z ostatných nám zomreli tri, z toho dve pri testovaní protokolu ešte v roku 1978, a jedno v 80-tych rokoch, keď sme urobili chybu v protokole („namiešali" sme do neho dovtedy používaný – dnes už opustený postup). Teda liečiteľ-nosť detí sa vyšplhala nad 91 %. Za ostatných sedem rokov až dodnes sme konzultovali liečbu a protokol. Zo 62 otráv zomreli štyria – z toho dvaja po transplantácii pečene, kde sa nedodržal protokol liečby. Teda aj s uvedenými chybami prežitie bez následkov bolo opäť nad 90 %. Ešte chceme hovoriť o zázrakoch?

►  Koľko ľudí na Slovensku sa venuje okrem vás výskumu tejto huby? Máte na to u nás adekvátne výskumné podmienky? Porovnajte ich so zahraničím.

–  Porovnania so zahraničím sú v tomto prípade obtiažne. Napríklad Amerika nepozná muchotrávku zelenú, rastú tam biele varianty. Pravoverný Američan v živote nezje „wild mushroom". Konzumuje len šampiňóny v konzerve. Otrávia sa tam ojedinele možno iba Slováci alebo Číňania. No a podľa toho sa robí aj „liečba". Transplantácia pečene a šmitec. V mnohých štátoch Európy je to podobné a transplantácia pečene sa považuje za riešenie. Francúzi napríklad vynechávajú v liečbe cie-lene veľmi účinnú mrazenú plazmu pre indikáciu transplantácie. Teda úspešné liečby uvádzajú naši susedia z Maďarska, Poľska, ale aj Rakúska – ich protokol je však modifikovaný. Bohužiaľ, vo výsledkoch sú zahrnuté aj podozrenia z amatoxínových otráv a porovnávanie je ťažké. Práce, ktoré by stanovovali amatoxíny v takom meradle, ako to robíme u nás, zatiaľ nie sú k dispozícii. Porovnávanie teda viazne. Verím, že nie nadlho. No a výskum? Ten je už vlastne urobený. Za viac ako 40 rokov poznáme všetky potrebné farma-kokinetické vlastnosti jedov muchotrávky, aby sme to využívali v praxi. A tá je vlastne potvrdením teórie, čiže tým najcennejším.

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je streda 27. marca. Tento deň je Svetovým dňom divadla. Meniny má Alena.
  • 27.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je pondelok 25. marca. Tento deň je Dňom zápasu za ľudské práva a Medzinárodným dňom spomienky na obete otroctva…
  • 25.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je utorok 26. marca. Tento deň je Svetovým dňom epilepsie. Meniny má Emanuel.
  • 26.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
štvrtok, 28. marca 2024
Meniny má Soňa, zajtra Miroslav