Vysoké Tatry potrestajú každú neopatrnosť
Vysoké Tatry sú síce najmenšie veľhory sveta, podceňovať ich však nemožno. Zradné počasie, namáhavé výstupy spojené so slabou kondíciou turistu či nedostatočná výstroj – to všetko môže nemilo prekvapiť. Nádherná príroda a svieži vzduch nás však naplní psychickou silou, z ktorej budeme čerpať dlhé týždne. Do hôr ale treba vchádzať s rešpektom.
Stretnutie s „príjemnou" správkyňou kempu
Dva týždne cestovania po slovenských horách má napĺňa ohromným vzrušením. Moje dobrodružstvo sa skladá z troch častí – Vysokých Tatier, Slovenského raja a Nízkych Tatier.
Je pondelok ráno a batoh je viac-menej nachystaný. Má približne dvadsať kíl. Obsahuje všetko potrebné na prežitie v menej pohodlných podmienkach. Okrem potravín mám tam stan, karimatku, plynový varič, dve bundy a pár tričiek. Trinásť hodín, odchádzam na vlak.
Finálnou destináciou pre dnešný deň je obec Štrba. Asi desať minút od železničnej stanice sa nachádza autokemping, v ktorom chcem stráviť nasledujúcu noc. Veľká trávnatá plocha s pár stromami, barom uprostred a sociálnym zariadením je obohnaná plotom. „Víta" ma zamestnankyňa, nahnevaná, že som ju vyrušil pri fajčení cigarety. Čakám asi desať minút, kým sa dorozpráva s kamarátmi. Potom prichádza rad aj na mňa. Za zloženie stanu na pár hodín si pýta štyri eurá. Ironizujem, či nemajú študentskú zľavu za takú drahú trávu. Jej pohľadom a odvrknutím ma smiech prejde. Zaplatím a idem si rozložiť stan s tým, že nabudúce sa ubytujem vedľa plota alebo niekde v lese. Stretol som aj majiteľa kempingu. „Najviac ľudí sem chodí od polovice júla do konca septembra," hovorí. Dodáva, že s bezpečnosťou nie je problém, avšak raz za čas si treba dávať pozor na zlodejov, a preto si v stane netreba nechávať drahé veci v čase, keď sa tam nenachádzame. Idem spať.
O tretej ráno sa budím na obrovský lejak a silný vietor. Ako prvé som si pomyslel, že môj plán vyjsť na Rysy (2499 metrov), potom späť na Popradské pleso pokračujúc Tatranskou magistrálou na Sliezsky dom je stratený. O hodinu nato vstávam a jasná obloha mi vrátila dobrú náladu. Do desiatich minút balím stan a ponáhľam sa na zubačku smerujúcu do Štrbského plesa. Po vystúpení som prekvapený – asfaltové cesty, kopec hotelov a pribúdajúce novostavby. „S tým nič nespravím," povedal som si vyhliadnuc bar, v ktorom som si chcel dať teplý čaj a zjesť raňajky. Všetko však bolo zatvorené, dokonca neprístupné boli i toalety. Otvorené len od ôsmej do šestnástej. Developeri a podnikatelia v Tatrách si asi neuvedomili, že turisti, ktorí sem prišli kvôli horám, vstávajú skôr, aby stihli vyjsť na kopec doobeda, kým je pekne. Takíto však nie sú pre nich zaujímaví. Mimo „ordinačných hodín" im musí na potrebu stačiť aj les.
Viac sa dočítate v aktuálnom vydaní Piešťanského týždňa.
Vysoké Tatry patria medzi desať najlepších európskych národných parkov. Myslí si to popredný britský environmentálny časopis The Ecologist, ktorý Tatry pre obdivuhodnú flóru a faunu zaradil medzi najlepšie národné parky v Európe. Slovenské Tatry sa tak podľa britského časopisu vyrovnajú národným parkom vo Švajčiarsku, Francúzsku, Veľkej Británii, Grécku či Švédsku.
Environmentálny časopis vyzdvihol viaceré výhody Tatier. Vysoké Tatry sú podľa The Eclogist jedným z posledných miest, kde je možné vidieť kamzíka. "Okrem toho je národný park domovom svišťov, hnedých medveďov a množstva druhov vtáctva," informovala o príspevku v britskom časopise Zuzana Nemcová zo Slovenskej agentúry pre cestovný ruch. Za najväčšie turistické atrakcie považuje autorka príspevku o Tatrách najvyšší vrch Tatier Gerlachovský štít, Štrbské pleso či jeden zo symbolov Slovenska – Kriváň.
