Herecká kariéra Jána Galloviča začala v Piešťanoch

Kedy ste dostali ponuku účinkovať v tomto muzikáli a ako ste sa „prevtelili“ do vašej postavy?

K. Olasová: Ponuka prišla približne pred rokom a skúšať sme začali myslím v auguste. Slávnostne sme Báthoryčku odpremierovali v polovici októbra minulého roku. Osobne som sa snažila túto úlohu prijať so všetkým, čo k nej prináleží.

J. Gallovič: Pri mojej mentalite je to výzva zahrať si zápornú postavu, aby to celé nevyznelo pateticky ale samozrejme autenticky. Ten vnútorný súboj sa na tomto javisku dá rozohrať na väčšej ploche. Je tu veľa vokálnych partov a okrem toho autori sa postarali o výborné dialógy. Myslím si, že to teda aj funguje.
 
Čo hovoríte na reakciu piešťanského publika? Ako sa vám hrá mimo Bratislavy?

K. Olasová: Všade, keď ideme mimo Bratislavu, ľudia sú tam trošíčku vďačnejší. Nechcem tým Bratislavčanov posunúť na inú koľaj, no je to tak. V Piešťanoch sú ľudia zvyknutí chodiť na kultúru a je to vidieť a aj počuť.

J. Gallovič: Ja keď tu hrám, cítim, že je tu také zdravé a prajné publikum. Úplne niečo iné, ako v Bratislave. Či to je Nitra, Piešťany, prípadne Jaslovské Bohunice, kde sme hrali pod holým nebom, herci si tam oddýchnu, načerpajú pozitívnu človečinu, ktorú cítia z publika. Okrem toho, na Piešťany mám veľmi výnimočné spomienky.

Môžete nám prezradiť aké?

J. Gallovič: Jednoducho ako mladý herec som hral prvú divadelnú úlohu práve tu u vás, v Piešťanoch. Začínal som tu. Bolo to dávno, keď žil pán Gejza Dusík a dostal som možnosť hrať Floriša v Hrnčiarskom bále. V tom čase sa Nová scéna rekonštruovala, a tak všetky generálky sme mali v Dome umenia. Dva týždne sme sem dochádzali. V Piešťanoch som sa teda musel zhlboka nadýchnuť a vplávať do divadelných vôd.

Viac sa dočítate v pripravovanom čísle Piešťanského týždňa.

Súvisiace články: Báthoryčka vstúpila do Domu umenia