Blog Petra Remiša: Adieu, mon ami
Toto sa nikdy nemalo stať! Môj starý francúzsky priateľ zmizol. Nezostala po ňom ani stopa. Ani jediný článok z reťaze, ktorou bol priviazaný o zábradlie vo vchode.
Na rozdiel od iných bicyklov mal meno. Volal sa Pežotík. Bol vyrobený vo Francúzsku a kedysi určite pretekal na Tour de France. Kamarát Šozda ho v 93-ťom vyhrabal zo zberu v bavorskej dedinke Erling a predal mi ho za 1500 korún.
Bol to verný priateľ. Vernejší ako kôň, či pes. Prebrázdil som s ním celé okolie Piešťan aj Kopanice. Najďalej sme boli v Manínskej tiesňave, kde sme prespali spolu v senníku.
Najvyššie vyliezol na Gonove lazy (v skutočnosti som ho tam vyteperil).
Podstúpil viacero operácií: Jedenkrát som mu šľohnuté francúzske dynamo nahradil strojčekom Made in Czechoslovakia. Inokedy mu vbehla do kolesa igelitka s knižkami a odniesla to vidlica. Nemecké špice a moje koleno odolali.
Merci beaucoup.
Raz v lete som ho po kúpaní zabudol aj s plavkami pred bankou. Keď som ho o tri dni našiel, plavky som musel z kormana zoškrabovať nožíkom. Umelá hmota dostala úpal.
Verím, že ho nevzal bársjaký bežný zlodej. Bol to určite zberateľ. Keď ho stretnem, najskôr sa ho spýtam ako sa má môj Pežotík.
A potom tomu škrkanovi karpavému hubu roztrhnem.
