„Hoteláci“ sa stretávajú už 50 rokov
PIEŠŤANY – Chodíme po Piešťanoch a z výkladov obchodov sa na nás usmievajú študenti, ktorých o pár dní čaká maturitná skúška. Presne pred päťdesiatimi rokmi sme sa tak usmievali my z tabla vo výklade obchodu na korze neďaleko Hotelovej školy na Winterovej, vtedy Pavlovovej, oproti ruinám v tom čase obľúbeného a hojne navštevovaného hotela Lipa. Piešťany sa odvtedy veľmi zmenili a pod vplyvom mája, krásneho slnečného počasia a starých spomienok sa nám zdajú neobyčajne krásne.
Spomíname… na profesorov Jána Krohu, Imricha Scheera, Alexandra Bayera, Juraja Halmaya, Jozefínu a Jozefa Kočára, Vieru Vrtkovú, Jána Hegera, Irenu Gáborovú. Najviac spomienok máme na pána profesora Viktora Jakúbka, ktorý nás učil francúzštinu a nemčinu a bol aj riaditeľom internátu pri moste oproti kúpeľnej kaplnky. Nikdy nezabudneme na jeho nízku postavu, prísny pohľad spoza kostených okuliarov, mondénne obleky, všetky rovnakého strihu z výbornej látky, široké nohavice s pukmi ako žiletka, zvláštne učesané vlasy s cestičkou v strede, vždy rovnaké tempo chôdze, nič neprezrádzajúci výraz tváre. Navonok neprístupný, vo vnútri milujúci svoju školu, svojich študentov a svoju prácu. Sálala z neho zvláštna sila, ktorá donútila žiakov učiť sa a naučiť sa. Tých, ktorým to išlo ťažšie, si večer volal do internátnej kancelárie a často aj do polnoci skúšal slovíčka, konverzoval s nami alebo nás pripravoval na maturitu. Ešte po polnoci robil poslednú kontrolu po chodbách internátu a už o šiestej ráno sme mali rozcvičku pri Váhu, dievčatá vľavo, chlapci vpravo.
Celý článok si prečítate v aktuálnom vydaní PT.
