Katarínka – miesto bielonedeľných pútí

„V pustovni pomenovanej po sv. Kataríne je v lese stavanom vysokými stromami, na krásnom mieste, ktorému snáď sám Stvoriteľ prírody predurčil miesto kláštora, kde sa svätá panna Katarína zjavila jednému obyvateľovi Dechtíc, keď sa tam modlil. Panna mu vnukla, aby postavil na tomto mieste kaplnku. Predpovedala aj, že toto miesto bude v budúcnosti často navštevované veriacimi. A tak na sv. Katarínu prúdili húfy pútnikov z blízkeho i vzdialenejšieho okolia." Uvádzajú historické pramene. Podľa nich sa veľké množstvo ľudu schádzalo v kostole, a to nielen v nedele, ale i cez týždeň. "Počas jari a leta, týždeň čo týždeň sem prichádzali početné procesie a aj celé noci sa tu konali spievané bohoslužby a modlitby. Tiež aj mnohé tisíce ľudí uľahčili svojmu svedomiu v spovedi a uzmierili sa v tomto chráme. Hoci v zime sa mnoho veriacich tunajších bohoslužieb nezúčastňovalo, v nedele a počas sviatkov celoročne bývali slávnostné omše početne navštevované a tradičná bola aj slovenská kázeň pred poludním."

Najväčšie púte, v počte až 5000 ľudí, sem prichádzali na Bielu nedeľu, Svätodušný pondelok a na sviatok sv. Kataríny. Vtedy zvyklo spovedávať až do 30 kňazov a rozdalo sa 5000 až 8000 svätých prijímaní veriacim. Veľká púť chodievala na sv. Katarínu aj z Trnavy. Gvardián kláštora Kilián Adamovič 2. mája 1775 napísal trnavskému magistrátu o vzniku týchto pútí. V liste spomenul, že v kláštore existuje slovenský manuskript o vzniku pútí na „Katerinku“. Púť viedol vždy jeden z biskupov sídliacich v Trnave, ktorý tam celebroval aj slávnostnú omšu a prišiel s púťou aj ku krížu pri lese."

Takto hovoria staré pramene o významnom mieste duchovného života – o Kostole a Kláštore sv. Kataríny Alexandrijskej. Žiaľ, po období veľkej slávy prišiel rýchly zánik tohto pútnického miesta. Veľkolepý kláštor sa premenil na chátrajúcu ruinu, ktorá sa kameň po kameni rozpadala až do roku 1995, kedy sa malá skupina mladých dobrovoľníkov rozhodla toto miesto oživiť aj pre budúce generácie. Okrem záchrany padajúcich múrov sa už od roku 2001 obnovila tradícia veľkých Bielonedeľných púti.
Aj v tomto roku sa 1. mája skupina sedemdesiatich putujúcich na čele s jednoduchým dreveným krížom vydala ráno zo železničnej zástavky Buková smerom na Katarínku. Na ceste dlhej až 12 kilometrov pútnici v siedmich zastaveniach rozjímali nad zmŕtvychvstaním a nanebovystupením Ježiša Krista. V závere púte, po príchode na Katarínku, sa pod holým nebom uskutočnila sv. omša, ktorú celebroval františkán páter Gabriel s pánom farárom Braňom Popelkom z neďalekých Kátloviec.
Po svätej omši strávila väčšina putujúcich nedeľné poobedie v okolí Kostola a Kláštora sv. Kataríny. Napokon až zapadajúce slnko pozvalo na odchod posledných návštevníkov, ktorí len ťažko opúšťali toto príjemné, históriou opradené a vzácnou prírodou obkolesené miesto, zachránené vďaka ochotným rukám mladých dobrovoľníkov z celého Slovenska.