Obnova Katarínky je v rukách mladých ľudí

  • História
  • 5. mája 2011, 10:03
  • Autor:Hana Mihaličová, Eva Neubauerová/Foto: archív OZ Katarínka

V roku 1994 sa skupina mladých študentov vydala na potulky po Malých Karpatoch a náhodou objavila nad obcami Naháč a Dechtice schátraný a zarastený objekt Kostola a Kláštora svätej Kataríny Alexandrijskej. Toto miesto jedného zo študentov tak oslovilo, že sa rozhodol pokúsiť o jeho záchranu. Od leta 1995 sa rozbehli prvé dobrovoľnícke tábory na záchranu tohto magického komplexu a agilný študent Peter Herceg sa stal otcom projektu Katarínka, ktorý združuje mladých ľudí pracujúcich na jeho obnove.

Kláštor svätej Kataríny Alexandrijskej sa nachádza 20 kilometrov severne od Trnavy na vrchole skalného výbežku nad Dubovským potokom v Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, neďaleko obcí Naháč a Dechtice. Zdalo by sa, že pre záchranu tejto kultúrnej pamiatky by stačila práca dobre zaplatených odborníkov, ale nie je to tak. Kostol a Kláštor sv. Kataríny bol odnepamäti miestom služby, modlitieb, zjednotenia a túžby priblížiť sa Bohu, a preto nestačí len podoprieť padajúce múry, ale k oživeniu tohto miesta je potrebné prinavrátiť zmysel jeho existencii.
Práve o to sa usilujú mladí ľudia združujúci sa v projekte Katarínka. Od leta 1995 formou mládežníckych táborov, v netradičných do histórie umiestnených dvojtýždňových turnusoch, zachraňujú svojou dobrovoľníckou prácou ruiny kláštora pred úplným rozpadom. Nesnažia sa však iba o zachovanie „ducha miesta" a podstaty pamiatky, ale predovšetkým o formovanie vzťahu mladej generácie k pamiatkam, dobrovoľníckej práci a hlbším hodnotám. Pár otázok sme položili študentom, ktorí sa pravidelne zúčastňujú dobrovoľníckych letných táborov.

Mladí dobrovoľníci konzervujú okenný oblúk v kostole – dopĺňajú vypadané tehly.


Priblížte nám práce na obnove kláštora.

– Kláštor Svätej Kataríny Alexandrijskej bol zrušený nariadením cisára Jozefa II. v roku 1786 a odvtedy chátra. Pred začatím projektu Katarínka bola ruina kostola zarastená náletovou zeleňou, rozpadávajúce sa múry ohrozovali turistov, v areáli sa nachádzali nelegálne ohniská a celý objekt bol ponechaný napospas svojmu osudu. Naša snaha je ochrániť Katarínku pred zubom času konzerváciou múrov, aby nepodliehali ďalšej deštrukcii, ale aby ostala zachovaná jej jedinečnosť a ruinálna silueta pre ďalšie generácie. Pracujeme pod odborným dohľadom pamiatkarov, archeológov a statikov, škárujeme, murujeme. Pritom prebieha aj odborný výskum (archeologický, antropologický, geofyzikálny, pamiatkovo-historický…). Možno by sa zdalo, že na Katarínku chodia len samí študenti zo stavebnej fakulty a archeológie, ale nie je to pravda. Všetci sme laici, študenti a pracujúci z rôznych odborov. V tejto práci si nájde svoje miesto každý, kto má záujem a chce pomôcť.

Pre zatraktívnenie pobytu v letnom tábore ste založili Rehoľu sv. Kataríny – Katarínkov. Ako sa to odzrkadľuje vo všednom živote dobrovoľníkov?


– Letné tábory sú uskutočňované v stredovekom duchu sedemnásteho storočia, mimo civilizácie, bez teplej vody, ktorú si musíme doniesť z prameňa a zohriať, svojpomocne si narúbať drevo na oheň, spíme vo veľkých vojenských stanoch a máme poľnú kuchynku. Na začiatku tábora sa všetci musia na dva týždne vzdať svojich hodiniek, mobilovamp3 prehrávačov. Doobeda sa pracuje, poobede je vždy naplánovaná historická zábava a strávený čas je vhodne pretkaný duchovnými aktivitami. Treba podotknúť, že sme síce kresťanský tábor, ale sme otvorení pre všetkých mladých ľudí aj iných vierovyznaní alebo neveriacich, jednoducho pre každého, kto chce zažiť nezabudnuteľné chvíle a pomôcť dobrej veci. Naším slávnostným odevom je habit z vrecoviny a každý z nás má svoje jedinečné rehoľné meno, pod ktorým sa poznáme. Na tie dva týždne sa stávame ako keby mníchmi Rádu svätej Kataríny – Katarínkovcami. Kráčame v stopách sv. Františka a zdravíme sa „Pokoj a dobro".
Konzervácia sa uskutočňuje premurovaním koruny múrov a okenných oblúkov, plošným škárovaním a fixovaním omietok.

Čo hovoria na vašu aktivitu miestni?

– Obyvatelia z okolitých dedín Dechtice, Kátlovce a Naháč sú k nám dobrí a ústretoví. Často sa s nami podelia o ovocie a zeleninu zo svojich záhrad alebo o zaváraniny, čím nám veľmi pomáhajú, keďže náklady na stravu sú čím ďalej vyššie. Na Katarínke pracuje nonstop dva mesiace asi 40 ľudí, tak si môžete predstaviť, koľko dobrovoľníci pojedia.

Akým spôsobom získavate ľudí pre svoju vec?

Mladí dobrovoľníci konzervujú okenný oblúk v kostole – dopĺňajú vypadané tehly.

– Dôležitým zdrojom, z ktorého sa môžu záujemcovia dozvedieť o projekte Katarínka viac, je naša webová stránka www.katarinka.sk. Tu sa nachádzajú všetky dôležité informácie a kontakty. Mladí dobrovoľníci sa však o projekte najčastejšie dozvedajú od kamarátov, ale taktiež aj zo žltých plagátov rozvešaných na stredných a vysokých školách, v kostoloch a internátoch po celom Slovensku. Taktiež sa snažíme propagovať v printových médiách, ale aj v reláciách a reportážach odvysielaných v rádiách a televíziách.

Čo plánujete v najbližšom období?

– Tento rok plánujeme dokončiť konzerváciu severnej fasády veže kostola a staticky zaistiť prepojenie presbytéria s víťazným oblúkom štítu kostola. Pokračujeme v tesaní dubových trámov, ktoré budeme osádzať na jednotlivé podlažia veže kostola, pričom naším veľkým cieľom je vybudovanie vyhliadkovej veže so sezónnym minimúzeom vďaka vlastnoručne zostrojenému historickému rumpálu. Samozrejme, aj tento rok budeme pokračovať v archeologickom výskume najstaršej časti kostola – gotickej kaplnky, ktorá na tomto mieste stála ešte pred postavením kostola približne od prvej tretiny 15. storočia. A zároveň vás pozývame na Deň otvorených dverí, ktorý sa uskutoční na sviatok Cyrila a Metoda (5. júla) priamo na Katarínke.

Ako by ste zhodnotili doterajšie pôsobenie vášho združenia?
Archeologický výskum sa momentálne sústreďuje na gotickú kaplnku.

– Pred šestnástimi rokmi sme začali úplne z ničoho, ak sa to dá tak povedať. Postupom času každý, kto príde na Katarínku, môže vidieť veľké zmeny a pokroky. Okrem konzervácie kostola a kláštora pracujeme na údržbe celého areálu. Osadili sme informačné tabule o histórii, projekte, vykonaných prácach a archeologických objavoch, vybudovali sme cestu zamyslení – myšlienky, ktoré návštevníkov sprevádzajú od parkoviska až ku kostolu. Umiestnili sme v areáli „latrínu" a vybudovali sme ohniská pre turistov. Pravidelne sa staráme o kosenie okolitých lúk a úpravu areálu. Aj vďaka týmto výsledkom vidíme, že sa stále nájde dosť ochotných a motivovaných mladých ľudí, ktorí sa neboja zavrhnúť výdobytky 21. storočia a vedia sa chopiť sekery či murárskej lyžice a manuálne pracovať. V dnešnej dobe je aj veľmi dôležitá sebarealizácia mladých a systematická práca s nimi, nielen samoúčelná záchrana ruín, ale doslova oživenie starého pútnického miesta príchodom mladých záchrancov. Za šestnásť rokov trvania projektu je nás už 1140, ktorí sme zažili neopakovateľné chvíle a pomáhali pri organizácii ďalších ročníkov Katarínky. 

0 Shares

Najnovšie správy

Trnavský samosprávny kraj počas dvoch rokov s novým vedením využil priaznivý vývoj slovenskej ekonomiky a daňových príjmov na konsolidáciu župných…
  • 12.12.2019, 06:43
  • Kraj / Spravodajstvo
piatok, 13. decembra 2019
Meniny má Lucia, zajtra Branislava, Bronislava