Piešťanský týždeň má práve dnes 20 rokov!!!

Je dvadsať rokov málo, či veľa? V živote človeka znamená prvých dvadsať rokov len nábeh na skutočný rozlet. Ale napríklad pre  Stratené mesto Inkov – Machu Picchu, fotografiu ktorého poslal redaktorom Piešťanského týždňa k narodeninám náš čitateľ, cestovateľ Igor Čech, znamená dvadsať rokov – možno len stotinu milimetra minerálov v horskom hrebeni kečuánskeho Starého vrchu. Jeho výška dosahuje úctyhodných 2430 metrov nad morom. Vek hory, človeka a jednej redakcie sa porovnávať nedá. Stratené mesto je symbolom i oslavou geniality Inkov, ktorí ho postavili z mohutných blokov kameňa bez použitia malty, železných nástrojov i ťažných zvierat. A Piešťanský týždeň sa stal symbolickým periodikom preto, že bol prvý, porevolučný regionálny týždenník písaný bez špeciálneho novinárskeho vzdelania, no s veľkou bázňou, láskou, disciplínou a zodpovednosťou. Každý týždeň prinášame čerstvé informácie pre obyčajných zvedavých ľudí, ktorí chcú vedieť všetko. I to, kto sa narodil, zosobášil, či zomrel. Stal sa nesmrteľným, pretože vošiel do histórie piešťanského regiónu.

Plný mladosti, sily, elánu, predsavzatí vstupuje dvadsaťročný človek do života a myslí si, že svet je gombička. A on aj je malou gombičkou. Lenže. Aby sa dala zapnúť, má niekedy až príliš úzku dierku. Aj Piešťanský týždeň vstupoval do života s veľkými ideálmi a nie každý mu dával veľkú nádej na úspech i zotrvanie.

Veľakrát sme zapínali gombík cez otvor, ktorý mal sotva veľkosť špendlíkovej hlavičky. No podarilo sa nám ostať pri živote najmä vďaka vám, milí naši čitatelia. Žijeme! A oslavujeme už dvadsiate narodeniny. Neviem, či existuje na Slovensku nejaký porevolučný regionálny týždenník, ktorý si zachoval svoju identitu a nesplynul v mega reťazci, ktorý si ho kúpil za babku. My, redaktori a všetci naši kolegovia  najčítanejšieho regionálneho týždenníka Piešťasnký týždeň sa pokúšame prinášať vždy čerstvé správy z Piešťan i regiónu. A vy, naši čitatelia nám o našom „klebetníku“ ktorý tu žije už dvadsať rokov píšete toto:

 Igor Čech st., stomatológ z Piešťan :

Iba pred pár dňami som naplnený nádherou a posvätnosťou miesta na vrchole Machu Picchu, na ktorom som stál a díval sa do hlbokých, rozoklaných údolí navôkol, myslelaj na čitateľov  Piešťanského týždňa. Premýšľal som o tom s pocitom, že sa treba o takéto zážitky podeliť, sprostredkovať ich tým, ktorí o to stoja.  A – komunikovať. A práve možno tento pohľad z vrcholu hory a ešte aj cez oceán, znamená aj trošku iný pohľad na náš PT.

Odlišuje sa od iných periodík.  Pozitívne, informuje nás občanov o sebe navzájom, je komunikatívny voči verejnosti, nie je konfrontačný a zďaleka nestavia svoju existenciu  a popularitu na lacných klebetách. A ten názov –  Klebetník je len láskavým vyjadrením jeho obľúbenosti…

Ja sám ho čítam od jeho "narodenia", od prvej po poslednú stranu. Moja osobná skúsenosť je, že sa vždy usilujete vystihnúť v článkoch podstatné, informujete o množstve udalostí v Piešťanoch, ktorých je neúrekom.Výborné sú vždy články o histórii Piešťan a okolia, zaujmú ma príbehy o  rodinách, či úspešných a zaujímavých jednotlivcoch. Človeka potešia všetky aktivity, ktoré vedú k upevneniu a pozdvihnutiu vzťahov verejnosti. To je predsa snaha nás všetkých –  žiť v komunite, ktorá si rozumie, praje úspešným, a vie sa aj navzájom podporiť.

Z viacerých článkov, ktoré vo mne rezonujú, snáď veľmi osobných (a preto ich nespomeniem), uvediem aspoň jeden, na ktorom som videl ako bol z osobného pohľadu výborne spracovaný. Upozornil som vás na JUDr.Jarušeka a vodné pólo v Piešťanoch. Tento článok sa mi páčil.

Piešťanskému týždňu prajem silu udržať si nezávislosť novinársku (s finančnou je to asi ťažšie), dobré zdravie a pozitívny prístup k objektívnej novinárčine. Rozvoju aj elektronickému sa nedá uniknúť – takže ten ľudský faktor zostáva najdôležitejším. Veľa srdečných pozdravov Piešťanskému týždňu aj spolučitateľom. Nemiesto kytičky vám posielam čerstvý pohľad na jednu z krás sveta z Bolívie – La Paz.

 

Juraj Staško, zakladateľ Piešťanského týždňa:

S prekvapením a  trochu i s rozpakmi som prechádzal  v minulom čísle PT dvojstranu  venovanú jeho výročiu.  Dvadsiatka  je u mladých ľudí  vek  nádherných prísľubov života, ale u novín už  takmer zaprášená história.  Asi  preto som na ten dátum úplne zabudol. Ďakujem zato  všetkým, ktorí  mi  v článku pripomenuli.  
Nechcem  však, aby  čitatelia, ktorí si  dobu  jeho vzniku už nepamätajú, nadobudli  dojem,  že som  tie noviny  vydupal  spod zeme sám,  či  dajakou zákulisnou diplomaciou vymohol.  Snaha vydávať aktuálne  piešťanské noviny bola po roku 1989 veľká a adeptov na  vydávanie bolo najmenej päť.  Najskôr  to bol samozrejme mestský úrad, ale vtedajší  poslanci  mestského  zastupiteľstva  sa  nevedeli  dohodnúť   aké to majú byť noviny  a hlavne kto ich bude „usmerňovať“. Zastupiteľstvo bolo vtedy rozdelené na tri  politické tábory a dosiahnuť  väčšinové uznesenie  v čomkoľvek  bolo  nesmierne  ťažké.  Keď sa  tam  prerokovával  môj  návrh  rozhodla zrejme momentálna  konštelácia  poslancov a optimizmus  vtedajšieho  primátora  Ing. Hájovského. 
Mnohí  to potom ľutovali  a viackrát aj  ja sám.  Ale  veril som, že noviny  prežijú  vďaka  lokalpatriotizmu  Piešťancov a pocitu  spolupatričnosti  piešťanského  okolia.  To sa  Piešťanskému týždňu,  aj  keď s viacerými   kritickými  chvíľami  a štyrmi  zmenami  vydavateľa  darí, chvalabohu,  dodnes.  Na Slovensku  sa  dvadsiateho výročia  veľa novín nedožíva.  V  spomienkach a  gratuláciách k tomuto výročiu  mi ale chýbala zmienka  o úlohe  redaktora  Štefana  Gregoričku.  Hoci  neprešiel  týždeň,  aby  sme si  nevymieňali  názory na to, ako robiť noviny,  je to jeho zásluha, že športová  obec tvorí  dodnes  asi najväčšiu  časť verných čitateľov a  že  v  okolitých  obciach  je čítaný  viac ako tvrdá  trnavská  konkurencia.  Proste dobre rozumie svojej  práci a má ju  rád. 
Myslím si však,  že o  prežití  týchto  novín  rozhodlo aj zapojenie čitateľov.  Mnohí  sa  stali  autormi článkov,  posielali  nám  námety, sťažnosti,   ale aj veľmi kritické listy. Niektoré mám dodnes  uložené.  Asi  preto sa nenaplnili  obavy skúseného  novinára a kultúrneho  pracovníka  Kornela  Duffeka, že nám  čoskoro  dôjde  dych.  Aj keď mne  po štyroch rokoch došiel, novinám našťastie  nie. Je  to predsa len dobrá značka a tie, ako je známe, prežívajú  mnohé režimy i  mená.

Juraj Valo, starosta obce Trebatice:

Piešťanskému týždňu  prajem dobrých, kreatívnych redaktorov a   rozšírený náklad, ktorý bude avizovať spokojnosť čitateľov.  Váš týždenník čítam pravidelne a vždy začínam prvou stranou.

Čo pre mňa PT znamená ? Zvyk. Je to súčasť môjho života aj práce. Stáva sa mi, že z niektorých príspevkov čerpám inšpiráciu pre moju profesiu. A otázka ohľadom klebetníka? Najpredávanejšie periodikum na našom slovenskom trhu je postavené na klebetách a senzáciách. Mnohí ľudia  ich vyhľadávajú, takže v záujme podpory predaja musia byť i regionálne noviny čiastočne klebetníkom. Podstatné však pre mňa je, aby príspevky nepresahovali hranice etiky. Z tohto pohľadu si myslím,  že je to s PT v poriadku.   Ako správny patriot musím povedať, že osobitne vo mne rezonujú príspevky, ktoré sa dotýkajú našej obce. Zaujímajú ma však všetky články, ktoré sa dotýkajú samosprávy.

Daniela Piscová, alias Ozefa Omáčkech z Krakován

Ja by som scela zavinšuvať našemu týdennýku, aby prežev šeckých nás,aj naše dzeci, aj naše vnúčence a aj..aj…aj…

Nó, že či ho čítavam, šak sa nemóžem dožit stredy, kedy dorazí do našej dzedziny.  Friško ho volagdo uteká kúpit a potom si ho s Imerkom šklbeme  z ruky. Gdo vyhrá sa sková do tej miesnosci, gdze chodzá aj páni peši a nevyjde odtál, dokál ho neprečíta. Další móže icit čítat až po vyvetrání. Tak jako šecii, prvé čo čítame je  gdo sa narodzev, gdo navždy odešóv, gdo sa vydav, alebo oženev.

Náš týdennýk – vidzíte,  že nepíšem Váš – ale náš. Lebo sú to naozaj naše noviny.  A čo pre nás znamená? To čo pre mladých internet. Každý máme svoj okruh. Len neviem, prečo ste ho nenechali jak bov, taký menší. Ščúleky ked ho čítam, musím mat ruky roztáhnuté jak keby som scela oblapit celú zemegulu.

Já stále hovorím, že to neni klebecenie, ale konštatuvánie faktov.  Tak len konštatujte  a konštatujte dalších 200 rokov.  (Ale aj tak –  ste najlepší klebetník, jaký móže byt.)

Jój, toho, čo sa mi lúbi čítat je strašne moc. Kólko rázy som už brala glajbas do ruky, že Vám čosik napíšem k volakerému článku, ale lež som to zosmolila, už som to  nemusela ani posielat.  Naposledy o sanitkách.  Verili by ste, že moju svokru doviezli z nemocnice, okrem inšieho mala po zápale plúc. Nechodzí, ledvaj prejde s dvoma palicámi pár krokov.  Sanitkár ju prevesev cez záhradku pred domom , palice oprev vella nej a povedav, že aby čakala lež ju tam volagdo nájde.  Vella v dome ju čakala nevesta, ale sanitkár nemav čas jej icit zazvonit.

Na opáčky, či na oslavy chodzá tetky s košom .  Tak aj já, Ozefa Omáčkech z Krákován Vám,  k Vaším narodzeninám nesem koš.  Kóš je plný dobrót. Sú tam báleše  krásnych myšlienok,  zákrutáky  z umená, pagáče športu, trdelníky z politiky a šelijaké inakšé miestne potrtaje. Cestá sa miesili z múdrosci, pohotovosci, láskavosci, porozumená, chápavosci, prátelskosci, objektívnosci, vytrvalosci,  plnené zrnkom poznáná, ochucené  s kritiku, a nakoniec po upečení posypané ľudskoscu.

 

Jana Rauová, pokladníčka z Domu umenia v Piešťanoch:

Piešťanskému týždňu želám k jeho 20 narodeninám nech redaktorom nikdy nevyschne pero a nech sa vždy deje v regióne niečo, čo stojí za to opísať v médiách. Váš týždenník začínam čítať od prvej strany a potom šup na čiernu kroniku. Pýtate sa, čo pre mňa PT znamená? No predsa informácie z domova. Myslím si, že neklebetíte, iba šírite správy. Aj tie, čo si ešte susedy nestihli pošuškať a prebrať pri kávičke. Mne osobne sa najviac páčili prvoparílové články o ukradnutom barlolámačovi a o nadrozmernej soche Martiny Moravcovej na Červenej veži.

Viktória Kapitányiová z Piešťan, naša bývalá kolegyňa:

Želám Piešťanskému týždňu, nech je aj naďalej rovnako aktuálny, vždy pri dianí, nenormálne ľudský, aj vážny aj vtipný, jednoducho stále s nami. Keď sa  raz za čas dostanem do Piešťan, tak si ho prečítam. Časopisy zásadne začínam listovať poslednou stranou J. PT pre mňa znamená moje prvé zamestnanie, náročné pracovné začiatky, ktoré mi pomohol prekonať ten najúžasnejší kolektív ľudí, ktorých doteraz nosím v srdci. Piešťany sú malé mesto, a tak sa jednoducho vie o všetkom a prečo by o tom všetkom nemal vedieť aj jediný regionálny týždenník? Ak klebetíte vy ľudia, klebetí skrátka aj on J. Osobne si nemyslím, že PT je klebetník. Príspevkov, ktoré sú uložené v mojom srdci je strašne veľa, ale na prvom mieste fotka mojej sestry a  neterky z pôrodnice.

Peter Žúbor, pedagóg SPŠE v Piešťanoch:

Piešťanskému týždňu želám, aby nás i budúcich dvadsať rokov pravidelne očakával v utorok poobede. Vždy sa na neho teším ako na priateľa. Čítam si ho pravidelne. Začínam rubrikou, kto zomrel, odišiel z tohto sveta… Vtedy im zaželám pokojný odpočinok a poďakujem Pánu Bohu, že som ešte tu, že sa môžem tešiť z rodiny, z domova…A potom sa pozriem na fotografiu mamičky s dieťatkom. Je to radosť, vidieť šťastie! Keby to záležalo odo mňa, tieto fotografie z pôrodnice by som dal na prvú stranu, lebo hovoria bez slov o novom živote, o našej budúcnosti. Čo pre mňa PT znamená? Pokojné čítanie a následné rozhovory s manželkou o novostiach v meste. Nemyslím si, že by ste klebetili. No a osobne ľutujem, že už u vás nepracuje Michal Petruška. On postrčil časopis výrazne dopredu.

 
Jozef Muller, pedagóg SPŠE v Piešťanoch:

Na túto anketu odpoviem aspoň v rýchlosti, lebo som už vo veľkonočnom dianí, nakupujem, balím, cestujem do Tatier.  Piešťanskému týždňu želám mnoho ďalších úspechov.  Z malých miestnych novín vyrástol na veľké – regionálne . Živió, živió, nech sa mu darí v ďalších desiatkach rokov! A samozrejme mu želám takú príjemnú, veselú a milú redaktorku na mnohé ďalšie roky akou je Vierka Dusíková. Piešťanský týždeň síce nečítam pravidelne, ale dosť na to, aby som sa mohol označiť za jeho čitateľa! PT je  pre mňa  seriózny informátor o dianí v našom meste a v regióne. Pýtate sa, či môžu jestvovať noviny bez kačíc či rubriky JPP (jedna pani povedala)?? Hej, spočiatku bol Piešťanský týždeň označovaný za klebetník,  ale určite to nevychádzalo z klebiet,  ale z preneseného slova, že sa v novinách našlo to, čo sa v Piešťanoch dialo. Nepokladám to za hanlivý názov, skôr vyjadruje informovanosť. Ako človek od športového diania, začínam Piešťanský týždeň čítať vždy odzadu,  takže si prebehnem šport a samozrejme aj správy. Ale ked ho už mám, určite ho  prelistujem celý.

 
Emil Jankovič, hudobník z Vavrineckej trojky, stolár z Lančára:

Býva zvykom,že novinám sa pri ich výročí praje veľa čitateľov. Ja Piešťanskému týždňu želám veľa vďačných, ale aj netrpezlivých čitateľov,ktorí po prečítaní čerstvého PT netrpezlivo čakajú na dalšie číslo.  My v rodine čítame Piešťanský týždeň pravidelne, kupujeme hneď dve čísla. Jedno pre moju 75 ročnú mamu a jedno pre mňa. To preto, aby sme si ich nešklabali z ruky. Ktorou stranou začíname? Je to jednoduché-  prvou a končíme poslednou. Ale vždy končíme na stranách, kde sa píše o dianí v obci. Pre mňa váš týždenník znamená informovanosť o dianí v Piešťanskom regióne. V Piešťanoch som pracoval 22 rokov vo výrobnom družstveTvorba, vedel som čo sa deje v okolí odkiaľ chodili do práce spolupracovníci. Teraz súkromničím už dvadsať rokov a PT je pre mňa informátor o dianí v okolí. Ja si myslím že „ste“ neni klebetník (jaká je tá slovenčina krásna). Držím Vám palce, aby ste boli vždy na pravom mieste v pravý čas. Zatiaľ to tak vždy bolo. A ešte Vám želám, aby ste informovali pravdivo. Tých reportáží a článkov bolo za tie roky veľa. Pretože som lokálpatriot, vždy to boli reportáže  o mojej rodnej obci Lančár, o folklórnom súbore Podhoranka, Vavrineckej Trojke  alebo Krakovienke – v ktorých účinkujem, ale aj o iných obciach. Rezonuje mi aj článok o svätom otcovi Jánovi Pavlovi. Dovoľte však aj trocha kritiky. Chýba mi na stránkach PT humor, okienko vtipov alebo veselých karikatúr. Prajem Vám veľa spokojných čitateľov do ďalších rokov .

Kornel Duffek, šéfredaktor Revue Piešťany:


Správa o tom, že Piešťanský týždeň má už 20 rokov ma dosť zaskočila. Veď nie je to ani tak dávno, čo prišiel Juraj Staško s nápadom založiť týždenník. Vtedy som prijal jeho iniciatívu dosť skepticky, lebo v našom meste sa už kde-kto pokúšal vydávať noviny, ale ani jeden dlho nevydržal so silami.  V tomto prípade som sa, našťastie mýlil.  A pokiaľ  ide o vinš, tak by som Piešťanskému týždňu želal hlavne veľa čitateľov, redaktorom originálne nápady a väčšiu stabilitu na poste šéfredaktorov, lebo od smrti Paľka Podolského sa ich už vystriedalo viac než dosť.

Patrím medzi vašich pravidelných čitateľov. Zvyknem si  týždenník  prelistovať od začiatku do konca, aby som sa potom vrátil k príspevkom, ktoré ma najviac zaujali.  Pre mňa majú prioritu články o ochrane prírody a životného prostredia i z kultúry. Prečítam si aj spoločenskú rubriku, kde vždy spočítam, koľko Piešťancov sa narodilo a koľko zomrelo. Tých druhých býva vždy viac. Pomaly, ale isto vymierame…  Čo pre mńa PT znamená? Pristupujem k nemu ako k  informátorovi nielen o dianí v Piešťanoch, ale v celom regióne. Zaujímajú ma aj názory čitateľov. Niekedy sú veľmi fundované a skutočne stoja za zamyslenie.

Nevidím dôvod, nazývať Piešťanský týždeň klabetníkom. Pokiaľ ide o Čiernu kroniku, tak sú to iba hlásenia polície alebo hasičského záchranného zboru. Zväčša sa vám darí vyhýbať aj bulváru – a to je dobre. Na otázku, ktorá reportáž ma najviac zaujala, odpovedám, že je ťažké vybrať len jeden článok. Zapamätal som si skôr seriály, napríklad o piešťanských staviteľoch od Ľubomíra Mrňu či o vzácnostiach prírody okolia Piešťan od Františka Baču. Oba seriály by boli vhodné aj na knižné vydanie. Chcem však vyzdvihnúť,  že v Piešťanskom týždni sa v poslednom období veľmi zlepšila grafická úprava. Máte tam medzi redaktormi aj výborných fotografov. Dalo by sa ešte dlho ďalej pokračovať, ale vraj mám byť stručný.

 
Marián Ručkay z Piešťan, riaditeľ OTC Hlohovec:

Ja si váš týždenník čítam pravidelne. Najskôr si ho prelistujem a čítať začínam od článkov, ktoré ma zaujali svojim názvom alebo témou. Samozrejme, že články o športe patria k prvým. PT mi prináša informácie o dianí nielen v meste ale aj v okolí. Zaujímajú ma najmä názory obyvateľov na rôzne aktuálne témy zo života nášho mesta a jeho občanov. Pre mňa ste klebetník, ale v dobrom slova zmysle, pretože oboznamujete so životom, z jeho krásnymi i smutnejšími stránkami. V každom čísle je niečo veľmi zaujímavé. Možno by stálo za to znovu sa vrátiť k oznamom o aktuálnych športových stretnutiach v príslušnom aktuálnom týždni, aby športové tímy, ktoré reprezentujú naše mesto mali i domáce prostredie. Želám Piešťanskému týždňu k jeho narodeninám, aby  čitatelia  čím ďalej,  tým viac nedočkavo očakávali nové vydania a aby tvorcovia Piešťanského týždňa boli v srdci Piešťancami.