Na londýnskej vode s Andrejom Vičanom

  • Veslovanie / Šport
  • 29. apríla 2011, 14:56
  • Autor:(av/red)

„Keď som sa pred pár rokmi sťahoval z Piešťan do Londýna, netušil som vôbec, do čoho idem. Jediné, čo som vedel, bolo, že chcem aj naďalej zostať pri veslovaní, ktorému som sa v Piešťanoch venoval od dvanástich rokov. Vedel som, že bude ťažké presadiť sa v tomto športe, keďže Anglicko je kolískou veslovania a len v Londýne je viac ako 90 veslárskych klubov.

Mimochodom, na Slovensku máme päť!“ Začína svoje rozprávanie o pretekoch na Temži veslár Andrej Vičan z Piešťan, ktorý sa na známych pretekoch Veteran´s head of the River sa zúčastnil ako veslovod londýnskej posádky Putney Town RC.

Deň na Veteran`s Head of the River


Veslovanie v Anglicku sa stalo veľmi atraktívne po prvých pretekoch medzi univerzitami Oxford a Cambridge v roku 1829. Tie sa každoročne konajú dodnes, vždy na tej istej trati v Londýne od Putney Bridge po Chiswick Bridge. Hneď týždeň nato sa konajú veľmi populárne medzinárodné preteky Head of the River a Veteran`s Head of the River, a to na tej istej trati, ako pretekajú univerzity, ibaže opačným smerom. Dostať sa na tieto preteky nie je vôbec jednoduché a vždy je viac prihlásených lodí, ako sú schopní organizátori prijať. Preto sa môže stať, že niektoré posádky jednoducho odmietnu. Zúčastniť sa pretekov je ako splniť si malý veslársky sen. Mne sa to podarilo, a tak vám ich skúsim priblížiť.

Neviem sám, prečo sú tieto preteky také populárne. Konajú sa vždy na jar, keď voda v Temži je ešte stále veľmi studená, počasie tiež zväčša chladné a so železnou pravidelnosťou je veterno. Nájsť toalety pred štartom je ako pátranie po ihle v kope sena. Na vodu musíte isť minimálne hodinu pred začiatkom pretekov, pretože potom sa „uzavrie“ voda a nie je možné sa dostať na rieku. A to nevravím, ak máte štartové číslo nad 100. V tom prípade si na svoj štart musíte počkať ešte dlhšie, niekedy viac ako hodinu, a to stále stojíte na jednom mieste, až pokým sa na vás nedostane rad. Lode štartujú priebežne, a to už rozbehnuté, nie ako sme zvyknutí my – z pokoja. Aj keď toto všetko nie je príliš príjemné, vždy sa na Temži stretne viac ako 300 veteránskych lodí, aby si zmerali sily od Chiswick Bridge po Putney Bridge. Neviem, možno je to tradícia, možno je to tým, že je to v Londýne, ale keď som si tieto preteky skúsil aj ja na vlastnej koži, musím povedať, že o rok pôjdem zase.

Pokojná voda rieky Temža


Tento rok nám počasie prialo a vykuklo aj slniečko, no závod presunuli na deviatu ráno. Ja som musel vstávať o šiestej, aby som stihol raňajky a presun do lodenice. Mimochodom, tá naša sa náhodou nachádzala hneď vedľa Chiswick Bridge, kde je štart pretekov. Do klubu som prišiel asi o 7.30 a niektorí chlapi z mojej posádky už tam boli. Rýchlo sa prezliecť a šup von pripraviť osemveslicu. Teplomer vonku stále ukazoval len osem stupňov Celzia. Ale ako som už písal, slniečko sa snažilo predierať pomedzi mraky a tajne som dúfal, že sa mu to podarí. Hladina Temže ráno pripomínala zrkadlo, a tak som začal tešiť na závody. Na stromoch sa nepohol ani lístok, no na druhej strane som vedel, že budeme o čosi pomalší, lebo som si všimol, že nevidím skoro žiadny prúd. To bolo pre mňa veľmi nezvyčajné. Temža pravidelne raz tečie dole prúdom a keď je príliv, tak sa rieka otočí a tečie proti prúdu (v týchto miestach sa stále prejavuje príliv a odliv, keďže Temža je blízko mora). Denne stúpa a klesá približne o štyri metre. Prúd tu býva naozaj silný, asi taký, ako poznáme z Dunaja. No dnes nič… pokojná hladina!
Po nevyhnutnej príprave lode, nadstavenia „nohálok“ a skontrolovania všetkých skrutiek na lodi sme sa vybrali na vodu. Bolo asi osem ráno. Voda v Temži ma hneď uviedla do reality a svojím chladom ma prebrala, ako keby mi chcela povedať, kto je tu pán. Totiž v našom klube nemáme mólo na nastupovanie do lode, ako poznáme u nás. Nastupuje sa z vody. Je to preto, lebo by bolo asi ťažké vybudovať mólo, ktoré by odolalo prúdom (raz hore a raz dole), okrem toho aj výškový rozdiel hladiny vody je vyše štyri metre, a, samozrejme, by nemohlo zasahovať do lodnej dráhy na Temži.

Rozveslovať sme sa išli po Kew Bridge a o tridsať minút sme už boli všetci pekne zoradení na Temži a čakali na deviatu hodinu, keď mala odštartovať prvá posádka. Čo sa týka organizácie, pri takom počte lodí musím uznať, že už asi majú veľa skúsenosti a všetko fungovalo na sto percent.

Veslice povzbudzujú tisícky divákov


Lode boli zoradené pri brehu po päťdesiat na každej strane pred Chiswick Bridge a ostatné za mostom, tiež popri brehu, aby neprekážali súťažiacim lodiam. Sú otočené proti smeru závodu, a keď odštartuje prvá posádka, tak sa postupne začínajú otáčať (podľa čísiel) a ako húsenica sa presúvajú smerom k Chiswick Bridge. Asi sto metrov pred mostom takmer každá posádka už rozbieha loď do závodného tempa, aby keď prejde Chiswick Bridge, mala už plnú rýchlosť a začala si užívať závod dlhý 4,25 míle (6,8 km).

Závod je dosť jednotvárny, podobný ako osemveslice Devín – Bratislava. Rozdiel je len v tom, že máte viac záchytných bodov popri rieke a aj na nej. Na trati sa nachádzajú dva mosty, prvý je asi tri minúty po štarte – Barnes Bridge, druhý je Hammersmith Bridge. Keď prejdete tento druhý, viete, že ostáva už len sedem či osem minút do cieľa (podľa toho, ako je silný prúd). Veľký rozdiel je aj v tom, že po celej dĺžke trate, či už na brehu alebo z mostov, vás povzbudzujú tisícky divákov, a to som na slovenských pretekoch naozaj nezažil! Je pekné, že nezáleží, odkiaľ ste a aká posádka. Podporujú vás všetkých rovnako a ženú vás vpred.

Po prejdení cieľom, tesne pred Putney Bridge, neviete v podstate nič, netušíte, aký ste mali čas, na ktorom mieste ste sa umiestnili, skrátka nič. Stihol som si len s kormidelníkom podať ruku, zagratulovať, že to výborne ukormidloval, ešte som podal ruku aj „sedmičke“ (veslár, ktorý sedí za mnou) a veslovali sme ďalej, až za Fulham Bridge, kde sme sa mohli otočiť. Je to z dôvodu, aby sa pri veľkom počte lodí nestalo, že by niektorá ostala v priestoroch cieľa a mohla by do nej naraziť ešte pretekajúca loď.

Tri hodiny plné zážitkov na vode


Tým, že prejdete cieľom, sa vaša púť na pretekoch ešte nekončí. Po otočení lode sa musíte dopraviť do lodenice a to znova len veslovať nazad sedem kilometrov proti prúdu, popri brehu a, samozrejme, veľmi opatrne, aby ste náhodou nezavadzali ešte pretekajúcim lodiam, ale to už je starosť kormidelníka.
Po tomto všetkom – rozveslovanie, čakanie na preteky, samotný závod a veslovanie nazad do lodenice, skrátka tri hodiny strávené na vode – vás ale čaká v klube príjemné posedenie pri pivku v bare, kde sa ešte dlhé hodiny rozoberajú celé preteky a zážitky, no stále pritom neviete, na akom mieste ste skončili. Mňa veľmi potešilo, že mi celá posádka prišla poďakovať, aké výborné tempo som zvolil. Musím aj ja sám povedať, že títo páni sa snažili naozaj dať všetko do týchto pretekov a nakoniec sme skončili na 118. mieste, časom 22:16 min. V porovnaní s predchádzajúcim rokom, vtedy som ešte nevesloval za modro-biele farby Putney Town RC, sme poskočili o neuveriteľných 30 miest vyššie!Teraz už len môžem skonštatovať, že o rok znova chcem byť na štarte týchto „čarovných” pretekov, a zároveň dúfam, že sa mi podarí s touto posádkou prebojovať do prvej stovky. Chýbalo nám už len necelých 20 sekúnd a bolo by sa nám to podarilo.

0 Shares

Najnovšie správy

Známy slovenský herec Jozef Vajda sa chystá oživiť kúpeľné mesto Piešťany humorom a smiechom. Od 16. do 19. augusta sa…
  • 19.04.2024, 08:32
  • Kultúra a spoločnosť / Piešťany
sobota, 20. apríla 2024
Meniny má Marcel, zajtra Ervín