Príhody vodníka KriVáha – Ujo poštár a vodník – filatelista

  • História
  • 28. apríla 2011, 08:22
  • Autor:Alexander Urminský

Gloss báči bol vcelku dobrý a zodpovedný človek. Ak by nebol, nemohol by sa stať poštárom. To bola štátna služba a tú predsa nemohol vykonávať hocikto! A ešte k tomu v Piešťanoch! Briefträger musel mať otvorenú hlavu, poznať celú obec, slušne sa správať a vedieť reči! To boli iné časy.

Začínal na piešťanskej pošte, ešte keď bola v „Postgebaude“ vo Fuerstovom dome. Neskôr slúžil aj v dome pána Višňovského, kam sa pošta presťahovala a ktorý bol tiež na Alžbetinej ulici. Poštu roznášal po celých Tepliciach, do kúpeľov a do všetkých obchodov a domov. Roky chodil s poštou peši, než mu erár kúpil bicykel. To už bola iná káva.
Keď pošty neustále pribúdalo, tak Veľké Piešťany a Banku obsluhoval jeho pomocník Briefträgerhilfer Jožo Pecka. Na farské úrady v Piešťanoch, Banke a Moravanoch, ale aj  Zedtwitzovcom do kaštieľa v Moravanoch mohol chodiť iba on, lebo vedel reč a čo sa patrí!  Keď mal pre nich iba obyčajnú poštu, teda žiadne eRká alebo Urgent, nechal si takýchto zákazníkov nakoniec, aby mal pre nich dosť času. A potom si aj oni našli čas na to, aby sa povypytovali čo nového v kúpeľoch, akí noví páni a panie sa prišli  liečiť a všakovaké klebietky. Veď poštár musí vedieť o všetkom čo sa deje! A na to bol Gloss báči ako predurčený! Že sa mu pri takýchto príležitostiach aj niečo ušlo pod zuby či do hrdla, prečo by nie? Farské kuchárky boli dobré gazdiné a v kaštieli tiež. A to nevravím o pivniciach s vínkom, nie s vínom! Víno mali akurát tak v krčme U Bosého, ale tam sa zastavil len vtedy, keď ho nikde neponúkli a aby zahnal únavu celého dňa.  Nemyslite si, nebol on žiaden pijan! Napitého ho nik nevidel, veď by o službu prišiel.  

Kto však je bez chyby? Vraví sa že aj kôň sa potkne a má štyri nohy! Jeden horúci sparný deň prišla znenazdajky búrka. Najbližšie bol práve hostinec U Bosého, kam sa poštár rýchlo pobral. Pršať neprestávalo, lialo ako z krhly, tak si vínko poručil. Ba porúčali mu aj iní, ktorí si ho chceli uctiť a bolo ich viac. Ale domov už bolo treba ísť, veď ráno ide opäť do služby. Olovené mraky stále zakrývali oblohu, ani vidno nebolo bohvieako.  Vypil viac ako zvykol a na bicykli sa ledva udržal. Keď prechádzal po pontónovom moste, ten sa  rozhojdal a odrazu vidí pred sebou konár hrubý ako ruka. Nabehol naň a spolu s ním i s bicyklom čľup do Vážskeho ramena. Podarilo sa mu vyštverať na breh a tu vidí, akoby bicykel sám z vody vyskočil. Potešil sa, otriasol zo  seba vodu a všakovaké vodné riasy a zeliny a pobral sa ako omarený vedľa bicykla domov.

Vodník KriVáh pod mostom si už mädlil ruky, že konečne sa pozrie poštárovi do jeho veľkej koženej brašne. Keď z vody vyhadzoval bicykel, brašnu už mal na svojom ramene, nech sa len poštár čím skôr preč poberie, kým je ešte omarený! KriVáh ho často sledoval ako chodí s poštou, ako ho ľudia zďaleka vítajú a pozdravujú, ako sa tešia. Kto vie prečo – hútal vodník? Čo len to ľuďom roznáša? A teraz mal konečne jeho tajomstvo vo svojich rukách! Všetko poprezeral, ba aj veľa prečítal. Veľmi z toho ale nezmúdrel. Aj on rozumel cudzej reči, veď čo sa jej napočúval, keď sa v civile v parku presúšal a pomedzi nich zatúlal.  Veľa toho v brašne po celom dni nezostalo a  z toho mála nezmúdrel. Pár obálok a na nich nalepené malé farebné obrázky. Čože to je, hútal? A ako sa samé odlepovali, tak si ich poukladal do svojej skrýše. Skrsla v ňom myšlienka, že také papieriky by sa hodili, keď dušičky už dávno nezbiera! Listy popchal medzi dosky mostu a podvesil tam aj brašnu. Nech uschnú, veď poštár ich určite bude hľadať! Keď ho uvidí prichádzať, podhodí mu brašnu aj s listami pred nohy.

Pripomeňme si dobu na začiatku 20. storočia! Neregulovaný a nevypočítateľný Váh každoročne vyčíňal, pripravoval ľudí aj o to málo čo mali, ba aj o životy. Prašné kamenisté cesty vedúce do dedín a tajomných lesov  Považského Inovca. Domy z nepálenej tehly či len z nabíjanice, pokryté slamou a biedy viac ako chleba. Každú chvíľu sa niečo udialo, niekto sa stratil, iného pohltila voda či našli mŕtveho v lese. Pod rúškom noci  po meste ale hlavne po okolí sa potulovali rôzni neznámi ľudia, zlodeji, žobráci, kočovní cigáni, či policajní špicli a bohvie kto ešte. Mnoho v tých časoch zostalo nevysvetleného, nevyšetreného a teda aj nepotrestaného. To podnecovalo strach a fantáziu jednoduchých ľudí a ich fantázia vytvorila záhadné príbehy o strigách, bosorkách, lúpežných zbojníkoch, pltníkoch, mlynároch, ale aj o vodníkoch. Tí poslední sa najčastejšie zdržiavali pri mlynoch ktoré plávali na Váhu alebo klepotali na potokoch. V Piešťanoch a v dedinách po oboch stranách Váhu po Lehotu či Považany ich bolo zo dvadsať. Vodníkov, či iba mlynov? A plte sa plavili skoro denne, niekedy aj vo veľkých skupinách. Iná bola situácia v časti Piešťan zvanej Teplice, v kúpeľoch. Mondénne paláce a v nich mondénni hostia v parádnych oblekoch a róbach, so slnečníkmi či paličkami. V prepychových hoteloch a reštauráciách Royal, Kursalon či Thermia vyhrávala hudba, vidieť tam mohol návštevník rôznych cudzincov, ruských, uhorských či rakúskych šľachticov, umelcov a vôbec ľudí z lepšej spoločnosti. Sedliacke ženy a väčšie deti po večeroch len zďaleka sledovali bohatý spoločenský život hostí z Prešporku, Pešti, Viedne, Brna či Prahy a bohvie odkiaľ  ešte. Ale napríklad konské záprahy, voly, kravy a hydina sa bežne miešali medzi kúpeľných hostí a na pontónovom moste sa míňal voz ťahaný volmi s vozíkom infanteristov, s parádnym kočiarom alebo spoločnosťou na prechádzke. A ako nedávno napísal jeden súčasník, po terajšej Winterovej ulici sa hrdo prechádzali husi. (Že by sa ten čas ešte navrátil, keď sa vraví že história sa opakuje ?) V tejto atmosféra sa odvíja aj náš príbeh uja poštára a vodníka.



Ako vodník predpokladal, tak sa aj stalo. Keď poštár  po „ťažkej noci“  nenašiel  ráno poštársku brašnu na svojom mieste, ani doma ani na pošte, skoro omdlel od strachu. Rozpamätal sa na to, čo sa mu prihodilo a ponáhľal sa k Váhu.  Keď z ničoho nič skoro zakopol o brašnu, ktorú tam predtým nevidel, zdrapol ju a bežal na poštu. Nešlo mu celý deň do hlavy, že brašna bola suchá, že v nej zostali nepokrčené listy. Ale kde sa známky z nich podeli? Chvála bohu že sa nestalo nič horšie, hútal. Ako to, že brašna sa zjavila z ničoho nič? Jój, a ten bicykel, to je neuveriteľné, veď ten z vody sám vyskočil! To nie je s kostolným riadom? Asi mi niekto dal porobiť a vidím prízraky?
Keď po službe večer doma spočinul v prítmí kuchyne na lavici, o všetkom ešte raz rozmýšľal, o všetkom na čo si pamätal:  Fuj, to Bosého víno, to mi bol čert dlžný?  Kriste, bože, čert! Nemá ten v tom prsty? Zľakol sa. Zapovedal sa, že hostinec U Bosého už pre neho nebude existovať. Aj poštu mu dá iba medzi dverami a basta, koniec! Čas plynul, povinnosti vytlačili z mysli nepríjemnú príhodu. Nie však nadlho! Asi po týždni keď išiel okolo Napoleonských kúpeľov pritmolil sa ku nemu taký fičúr s paličkou. Podlízavou rečou nadbiehal poštárovi, ktorému ale bolo naponáhlo a chcel sa ho zbaviť. Keď sa však tento pánko malej štíhlej postavy spýtal, či má bicykel v poriadku a či je brašna suchá, v sekunde sa od hrôzy spotil na celom tele. Vidím, že sa ponáhľate Gloss báči? Oslovil ho menom.  Ale príďte ráno k mostu! Porozprávame sa, povedal a rýchlo sa pobral preč.
Ledva sa poštár dočkal rána. Nie zo zvedavosti, ale zo strachu a napätia, ktoré prežíval. Keď prichádzal k mostu videl, že je očakávaný. Fičúr sedel na moste tak, že bosými nohami vodu čeril. Aj tak poštár zbadal, že jeho nohy vyzerajú inak, sú rozpleštené a niečo má medzi prstami. Keď si ho bližšie poprezeral, svitlo mu, že má do činenia s vodníkom. Lepší vodník ako čert, pomyslel si, ale srdce mu už v hrdle divoko bilo. Čo len bude odo mňa chcieť, rozmýšľal poštár? Ten však bez dlhých rečí povedal čo chce: „ Zo všetkých listov, ktoré budú z miest  a dedín popri Váhu, mi budeš dávať tie malé papieriky, čo sú na nich nalepené! Keď nie, tak na druhú stranu Váhu sa suchý nedostaneš a ak áno, tak vieš ako?! A potom už bicykel ani poštársku brašnu nikdy neuvidíš!“ Aj chcel protestovať, aj sa spýtať prečo a načo, ale nestihol.  Vodník KriVáh sa zošupol popod most do vody. Keď z druhej strany mosta  vykukol  s vystrčeným ukazovákom, bolo poštárovi jasné, že príkaz musí plniť.
Vídali sa pri splne mesiaca, vždy na dohodnutom mieste. Čo vodník so známkami robil, sa dozvedel od neho oveľa neskôr, keď sa ako tak zblížili. Jeho príbuzenstvo z Liptova a Turca rozmetala v roku 1813 najväčšia povodeň na Váhu po celom jeho povodí. Vodník si preto zmyslel, že bude písať listy všetkým vodníkom na Váhu až po Dunaj, aby o ňom vedeli. I keď sú vodnícke listy iné, ako čo píšu ľudia, on ako správny filatelista na tie svoje listy lepil známky. Listy tajne pribíjal pltníkom na plte a boli pod jeho ochranou.
Spýtam sa vás páni poštári a páni filatelisti: Viete prečo potreboval známky len z tých dedín a miest, ktoré boli popri Váhu od Piešťan až po Komárno?  Ak neviete, ja vám to vyzradím. Lebo keď bola na známke pečiatka napríklad Hlohovec, vlastne Frašták, použil známku na list vodníkovi do Hlohovca, ak Sereď tak do Serede. Veď vodníci nie sú hlúpi! Po  viacerých rokoch „spolupráce“ sa vodník KriVáh už neukázal. Rozprávalo sa, že pri hlohoveckých lodných mlynoch našli neznámu mŕtvolu. Chceli ju vraj pochovať, ale nepodarilo sa, zmizla z uzavretej truhly. Feri báči mi raz dávno rozprával, že keď po postavení mostu cez Váh v Piešťanoch rozoberali pontónový most a on ako remeselník bol pritom, našli medzi trámami starý zošit s nalepenými známkami. Musel patriť vodníkovi! Veď kto iný by si pod most známky schovával? Iba vodník filatelista.
Gloss báči  bol pravdepodobne jediným piešťanským poštárom, ktorý je vyobrazený na pohľadnici a to už pred vyše sto rokmi! On nám, žiaľ, k svojmu príbehu už nič nepovie, ale niekomu v rodine mohol! Dejú sa veci medzi nebom a zemou o ktorých ani netušíme?! A keď  nám po „winterke“ už nepochodujú husi a nad Váhom môžeme sledovať majestátne labute, nech je to dobrým znamením, že žiadni iní vodníci by už v Piešťanoch nemali kde šarapatiť.

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je piatok 6. decembra. Tento deň je Sviatkom sv. Mikuláša, patróna detí. Meniny má Mikuláš.
  • 06.12.2019, 00:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je sobota 7. decembra. Tento deň je Medzinárodným dňom civilnej leteckej prepravy (ICAO). Meniny má Ambróz.
  • 07.12.2019, 00:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
sobota, 7. december 2019
Meniny má Ambróz, zajtra Marína