Zelený štvrtok je smutný deň
Zelený štvrtok je cirkevným sviatkom, smútočným deň veľkonočného týždňa. Podľa kresťanského učenia sa na Zelený štvrtok konala posledná večera, na ktorej Ježiš Kristus podával apoštolom chlieb a víno – svoje telo a krv a prikázal, aby tento obrad zachovávali na jeho pamiatku (sviatosť prijímania).
So Zeleným štvrtkom boli späté mnohé magicko-ochranné, očistné a iné úkony, ktoré súviseli s predstavou, že tento deň i nasledujúce patria do začiatočnej jarnej etapy, keď sa aktivizujú nečisté a zlé sily. Najčastejším ochranným úkonom bolo robenie krížov na dverách stajní na ochranu pred strigami. Nečisté sily sa odstrašovali hlukom rapkáčov. Chlapci s nimi chodili po dedine od Zeleného štvrtka do Bielej soboty, keď boli na znak smútku nad smrťou Ježiša Krista zaviazané kostolné zvony. S posledným zvonením sa na Zelený štvrtok spájali niektoré drobné povery. Na okolí Nitry gazdiná obišla dom so zväzkom kľúčov a silne nimi štrngala, aby od gazdovstva odohnala myši a potkany.
Množstvo úkonov sa týkalo zabezpečenia zdravia ľudí a hospodárskych zvierat. Časté bolo obradové umývanie sa na potoku pred východom slnka s kozmetickým, liečebným (zbavenie sa ekzému, svrabu) a zdravotno-preventívnym zámerom. Rozšírené bolo brodenie koní, aby boli zdravé a silné aj v ďalšom období. Chlapcom sa strihali vlasy, aby ich mali pekné, husté a aby im nešediveli. Nesmelo sa pracovať so zemou, aby sa zamedzilo premnoženiu, nadmernému množstvu vší a bĺch. Zelený štvrtok sa považoval za vhodný termín na siatie maku, sadenie hrachu, bôbu, na južnom Slovensku aj tekvice a uhoriek. Verilo sa, že rovnako ako sú v tom čase zaviazané zvony, zaviažu sa do plodov aj kvety rastlín. Súčasťou zvykov na Zelený štvrtok bolo aj varenie a konzumovanie pôstnych zeleninových jedál, najmä prívarkov zo špenátu a šťavela, ale aj cestovín.