Veľká noc sa nezaobíde bez vajíčok
Veľkonočné vajíčko (kraslica, písanka, farbanka, voskovička) je slepačie, zriedkavejšie kačacie alebo husacie vajíčko zdobené k veľkonočným sviatkom. Podľa cirkevnej symboliky spodobňuje nanebovzatie Ježiša Krista. Tiež je chápané ako symbol kontinuity života, plodnosti a jarného oživenia prírody.
Najstaršia kraslica na Slovensku je zo 7. storočia
Na území Slovenska sa našli najstaršie veľkonočné vajíčka na pohrebisku zo 7. storočia v Devínskej Novej Vsi. Pôvodne predkresťanskú obyčaj adaptovala cirkev. Vajíčko malo v minulosti obetný význam, bolo teda kultovým predmetom. Všetky kultové predmety bývali zdobené, pretože zdobením sa zvyšovala ich moc.
Vajíčka sa zbierali v zime a v pôstnom období a ozdobovali sa v týždni pred Veľkou nocou. Na väčšine územia Slovenska sa ozdobované vajíčka nazývali podľa techniky výzdoby aj písanky, farbanky, voskovičky. Je zaujímavé, že práve v rovinatých bohatších oblastiach Slovenska nie je technika výzdoby vajíčok na takej vysokej úrovni ako v hornatých chudobnejších oblastiach.
Zdobenie vajíčok je známe hlavne vo východnej Európe, v západnej Európe je zriedkavejšie.
Najrozšírenejšími technikami výzdoby veľkonočných vajíčok bolo farbenie bez ornamentálnej výzdoby, voskovanie, batikovanie, leptanie, vyškrabovanie a oblepovanie. Výsledkom použitia týchto techník boli jednofarebné, dvojfarebné a viacfarebné veľkonočné vajíčka.
Ďalšími vzácnejšie využívanými technikami bolo odrôtovanie, okúvanie, drevené tokárske vajíčka a vajíčka vyfúknuté zo skla.
Vajíčka farbili v šupke cibule i v listoch ďateliny
Farbenie bez ornamentálnej výzdoby je najjednoduchšia, najstaršia a veľmi rozšírená technika. Vajíčka sa farbenia v prírodných alebo umelých farbivách – v šupkách z cibule, v lístkoch ďateliny, brezy, v lipovom kvete, v čiernej káve, v anilínových farbách či farebnom papieri. Vajíčko sa varí alebo po vyfúknutí ponára do odvaru, kým jeho škrupina nedosiahne požadovanú sýtosť. Najčastejšie sa vajíčka farbili na červeno. Červená je symbolom života, lásky, priateľstva. Obľúbenými farbami boli aj žltá – farba hviezd, slnka, mesiaca a zelená ako symbol nádeje, mladosti, zdravia.
Voskovanie je zriedkavejšia technika ako farbenie. Roztopený včelí vosk sa zafarbí rôznymi farbivami, anilínovými farbami či rozpustenými voskovými pastelkami. Vosk sa na vajíčko nanáša špendlíkom, trubičkou, tŕňom či husím brkom. Táto technika sa používala sa severovýchodnom Slovensku.
Batikou zdobili kraslice Slovania
Batikovanie je najrozšírenejšia technika výzdoby vajíčok nielen na území Slovenska, ale aj u všetkých Slovanov. Najprv sa na vajíčko nanesie špendlíkom, trubičkou, husím brkom vosk, potom sa vajíčko zafarbí. Vosk sa odstráni teplom, pričom sa miesta pokryté voskom zostanú nezafarbené, a vytvoria tak vzor. Ak sa použil na nanášanie špendlík, vznikne slzovitý ornament, pomocou trubičky vznikajú dlhšie a rovnomernejšie čiary. Táto technika bola rozšírená najmä na západnom a strednom Slovensku – v Novohrade, Levoči a Lučenci.
Leptanie je technika používaná najmä na západnom Slovensku. Vajíčko sa najprv zafarbilo na červeno, hnedo, zeleno, zriedkavejšie modro a pomocou leptadla sa tvorili vzory. Leptadlom mohla byť šťava z kyslej kapusty, ocot, kyselina mravčia alebo dusičná. Leptadlo sa nanášalo zápalkou, perom či brkom.
Leptanie sa podobalo sa na ďalšiu techniku a to je vyškrabovanie. Pri tejto technike sa vajíčko najprv zafarbilo a pomocou ostrého predmetu sa vyškrabovali krátke čiaročky, ktoré postupne vytvárali ornament.
Vajíčka oblepovali v kláštoroch
Oblepovanie vajíčok je typické pre mestské prostredie. Vajíčka sa oblepovali slamou, sietinou – dužinou močiarnej trávy , textilom alebo farebnou priadzou. Táto technika sa rozšírila koncom 19. storočí z miest a kláštorov. Je rozšírená na západnom Slovensku – v okolí Trenčína, na okolí Nových Zámkov a v Slovenskom Grobe.
Medzi zriedkavejšie a náročnejšie techniky patrí technika odrôtovania. Táto technika odrôtovania vajíčok medeným alebo postriebreným drôtom bola rozšírená hlavne v oblastiach severozápadného alebo východného Slovenska, kde sa obyvatelia zaoberali drotárstvom.
Okúvanie vajíčok bola to veľmi zriedkavá a náročná technika. Ich najčastejšími tvorcami boli kováčsky tovariši, ktorí okúvali vajíčka na dôkaz svojej šikovnosti.
Popri starších technikách výzdoby sa v súčasnosti objavujú aj nové techniky, prípadne sa objavuje kombinácia starých a nových techník. Takou je aj technika madeira. Dierky sa vyrezávajú ručnou vŕtačkou, dopĺňa ich maľovanie bielym či zafarbeným voskom. Medzi menej náročné techniky patrí technika découpagé – oblepovanie vajíčka vzormi z farebných papierových obrúskov. Vajíčka sa zdobia aj obháčkovaním, vyšívaním, oblepovaním kúskami textílií, textilnými aplikáciami či stuhami.
Vajíčko vo funkcii daru zostáva len v podobe čokoládových vajíčok, ktoré sa dávajú malým deťom za vyšibanie. V súčasnosti sa dostáva do popredia estetický význam veľkonočných vajíčok. Sú neodmysliteľnou dekoráciou pri výzdobe interiérov vo veľkonočnom období.
