Prví slávili Veľkú noc židovskí pastieri

  • Spravodajstvo
  • 21. apríla 2011, 13:52
  • Autor:Vladimíra Pribišová

PIEŠŤANY – Veľká noc je pohyblivý sviatok, jej termín závisí od lunárneho cyklu. Od roku 325 kresťanstvo slávi Veľkú noc v nedeľu, ktorá je prvá po splne mesiaca, ktorý nasleduje po dni jarnej rovnodennosti. Táto nedeľa teda pripadá na čas od 22. marca do 25. apríla.

Sviatok slávili židia i kresťania


Veľká noc je židovský a kresťanský sviatok. Židia ho pôvodne slávili ako sviatok pastierov, v súčasnosti ako pamiatku na útek z Egypta. V kresťanstve je to najdôležitejší sviatok cirkevného roka zasvätený utrpeniu, smrti a vzkrieseniu Ježiša Krista. Kresťanstvo, podobne ako všetky vyspelé staroveké náboženstvá, sa stotožnilo s agrárnym mýtom jarného znovuzrodenia božstva a podľa tohto vzoru pripadá zmŕtvychvstanie Krista na obdobie príchodu jari, začiatku hospodárskeho roka.

Veľká noc, ako všetky výročné obyčaje, má v sebe ľudovú aj kresťanskú zložku. V starých roľníckych kultúrach sa začiatok roka viazal na začiatok poľnohospodárskych prác. Tento princíp sa odzrkadlil aj v starorímskom kalendári, kde Nový rok pripadal na 1. marec. V juliánskom kalendári, zavedenom Caesarom roku 46 pred n. l., a gregoriánskom kalendári, zavedenom v roku 1582 pápežom Gregorom VIII., bol začiatok roka určený na 1. január. Stáročná rozdielnosť termínov sa prejavila v datovaní a resunoch obyčajou vo vianočno-novoročnom období. Zatiaľ čo v jednej oblasti obyčaj situovali do vianočného obdobia, v druhej bola pričlenená k cyklu novoročnému.

Svätili zeleň, vody aj potraviny



V tradičnej kultúre sa so sviatkami Veľkej noci spájali obyčaje spojené s príchodom jari, z ktorých mno-
hé prevzalo aj kresťanstvo. Bolo to svätenie zelene, vody, zapaľovanie ohňa a svätenie potravín.Pri úkonoch týkajúcich sa Veľkej noci sa stretávame so štyrmi základnými prostriedkami. Týmito prostriedkami sú: voda, oheň, zeleň, a vajíčka.
Vode sa pripisovala očisťujúca a uzdravujúca moc. Na Zelený štvrtok, Veľký piatok a Bielu sobotu bolo časté obradné umývanie sa ľudí na potoku pred východom slnka. Veľkonočnou vodou sa vyplachovali ústa, aby neboleli zuby, po kvapke sa z nej vlialo do obradových veľkonočných jedál.
Oheň sa často a opakovane používal s magicko–očistným zámerom na zahnanie zlých síl (pálenie Judáša na Bielu sobotu).
Dotyku s čerstvou zeleňou (prúty, zelené vetvičky) sa pripisovala schopnosť prinavrátiť životnú silu a zabezpečiť zdravie (šibačka na Veľkonočný pondelok). Symbolom znovuzrodenia života a jeho večnej kontinuity je vajce. Vajíčko sa svätilo a obradne konzumovalo na Veľkonočnú nedeľu, obdarúvali sa ním kúpači na Veľkonočný pondelok. Veľkej noci predchádza prípravné obdobie 40-dňového pôstu, ktorý kulminuje vo veľkonočnom týždni, zasvätenom pamiatke na utrpenie, smrť a vzkriesenie Krista, a končí na Veľkonočnú nedeľu.

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je streda 27. marca. Tento deň je Svetovým dňom divadla. Meniny má Alena.
  • 27.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je piatok 28. marca. Tento deň je Dňom učiteľov. Meniny má Soňa.
  • 29.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
piatok, 29. marca 2024
Meniny má Miroslav, zajtra Vieroslava