List čitateľa: Aké kúpalisko majú mať Piešťany?

Pri navrhovaní takej významnej investície v kúpeľnom meste, ako je výstavba „plavárne“, je potrebné si uvedomiť, že toto zariadenie nemá slúžiť len úzkemu okruhu návštevníkov, napríklad obyvateľom mesta a blízkeho okolia, ale majú byť vytvorené podmienky na výstavbu komplexného areálu zdravotnej prevencie, v ktorej budú riešené požiadavky wellness centra a športových aktivít, v nadväznosti na tradície a obnovu plaveckého športu Piešťan. Základným poslaním kúpeľných miest je pripraviť možnosti realizácie tvorby charakteristického druhu priemyselného podnikania, možného len v kúpeľných mestách – kúpeľnej turistike. V rámci prípravy takejto investície je potrebné akceptovať niekoľko dôležitých historických, kapacitných a prírodných daností Piešťan.

V Piešťanoch už v medzivojnovej dobe bolo vybudované kúpalisko, ktoré svojou architektúrou a technickým riešením získalo pre mesto významné postavenie medzi európskymi kúpeľmi. Investorom výstavby Kúpaliska EVA bola rodina Winterovcov. Kúpalisko bolo dané do prevádzky v roku 1934. Vnútorný a vonkajší bazén, s celkovou veľkosťou vodnej plochy cca 1225 m2, mali úžitkovú kapacitu 1500 návštevníkov. Navrhovaná kapacita zodpovedala predpokladanej vyťaženosti kúpaliska vzhľadom na 12 960 obyvateľov mesta, ubytovacej kapacite liečebných kúpeľov cca 1310 lôžok a návštevníkov z okolia Piešťan, ktorých počet vzhľadom na malú mobilitu obyvateľstva v tom období bol zanedbateľný. Bazény boli plnené termálnou vodou zo studne TRAJAN.

Príprava výstavby novej plavárne, ktorá má byť situovaná v plošne obmedzenom, bezprostrednom okolí jestvujúceho futbalového štadióna, sa nachádza v štádiu posudzovania EIA – ministerstvom životného prostredia. Maximálna denná návštevnosť má byť 2624 návštevníkov a celková vodná plocha vnútorného a vonkajšieho bazéna bude 1886 m2, teda o 661 m2 väčšia plocha bazénov, ako má kúpalisko EVA. Mesto Piešťany má v súčasnosti približne 29 299 obyvateľov, kúpele 2074 lôžok a predpokladaný príchod návštevníkov z okolia Piešťan, vzhľadom na ich relatívne vysokú mobilitu nie je možné určiť, ale určite môže byť veľký. V priestore medzi Kolonádovým mostom a bývalým hotelom Slovan boli v rokoch 1986 až 1990 vyvŕtané štyri vrty hlboké 282 až 650 metrov, ktorými bola zachytená termálna voda teploty 37,6 až 47,5 0C.

Krátkodobými čerpacími pokusmi na jednotlivých vrtoch bola odskúšaná ich výdatnosť. Pohybovala sa v rozmedzí 2 až 4,2 litra za sekundu. Uvedené vrty majú dostatočnú výdatnosť na zásobovanie termálnou vodou nového kúpaliska a aj hotela Park a NÚRCH.

Dvestoročná história kúpeľov a bohatosť žriedelnej základne kúpeľného mesta Piešťany sú reálnou základňou na vybudovanie moderného miesta kúpeľnej turistiky podľa súčasných požiadaviek domácej a zahraničnej klientely. Veľkosť žriedelnej základne na Kúpeľnom ostrove, na obidvoch stranách Váhu a najnovšie aj v južnej časti mesta je možné porovnávať so skupinou veľkých a významných európskych kúpeľov ako je napríklad Budapešť, Hévíz, Bad Aachen, mesto Stuttgart, Bad Füssing a rad ďalších. Kúpele Bad Füssing (najväčšie kúpele v SRN) začali s prípravou výstavby kúpeľov po roku 1963 navŕtaním troch vrtov do hĺbky 1000 metrov s celkovou výdatnosťou 27,7 litra za sekundu (Piešťany majú nad 40) teploty 56 0C (Piešťany do 70 0C). V týchto kúpeľoch sú vybudované tri veľké liečebné wellness centrá s vodnou plochou, v rôznych druhoch bazénov, veľkosti 12 000 m2 a hotelovou kapacitou 15 000 postelí (Piešťany 2074 postelí).

V Therme Erding (SRN) v roku 1983 bol navŕtaný vrt hlboký 2350 m s termálnou vodou teploty 65 0C, výdatnosťou 24 litrov za sekundu. V roku 2008 dali do prevádzky liečebné wellness centrum, ktoré v roku 2010 malo 1,5 milióna návštevníkov. Okrem zásobovania wellness centra termálnou vodou, táto je využívaná aj energeticky v dvoch technologických fázach. Prvá fáza prebieha v tepelných výmenníkoch, kde sa schladí na 45 0C. V druhej fáze využívania termálna voda teploty 45 0C pomocou absorbčného tepelného čerpadla, zohrieva vykurovacie médium na teplotu 80 0C. Toto médium je použité na vykurovanie wellness centra a 2000 objektov mesta Erding. Uvedenými príkladmi chcem dokumentovať možnosti využívania jestvujúcej žriedelnej základne Piešťan a vyvrátiť názor, že Piešťany už nemajú dostatok termálnej vody na ich budúci rozvoj.

Vývoj kúpeľnej liečby v posledných 30 rokoch bol charakterizovaný sústavným skracovaním dĺžky pobytu návštevníkov v kúpeľoch. V roku 2010 počet prenocovaní v SRN klesol na 4,9 nocí a tento trend prebiehal aj v ostatných štátoch EÚ. V kúpeľoch Piešťany prebiehal ten istý proces nezáujmu návštevníkov o dlhodobé pobyty. V roku 2009 bol počet prenocovaní pod deväť nocí na jedného návštevníka. O dlhodobé pobyty v trvaní 21-28 dní, ktoré sú podmienkou úspešnej liečby v kúpeľoch (podľa vyjadrenia kúpeľného lekára v PT zo dňa 29. marca 2011), záujem sústavne klesá. V štátoch EÚ takúto dlhodobú liečbu absolvuje len 15 % návštevníkov kúpeľov. Z čisto liečebných kúpeľov sa stávajú zariadenia kúpeľnej turistiky, za podmienky vybudovania komplexných wellness centier na území kúpeľných miest. Minister zdravotníctva SRN zjednotil názor na budúcnosť kúpeľov v EÚ zásadou neinvestovať do chorôb obyvateľstva, ale do zdravia, budovaním wellness centier, wellness hotelov, ktorých úlohou bude poskytovať relaxáciu, zdravotnú prevenciu a obnovu psychickej a fyzickej pohody pre všetky vekové kategórie obyvateľstva formou zdravotnej alebo kúpeľnej turistiky. Európske združenie wellness, v spolupráci so združením liečebných kúpeľov, spracovali certifikačné podmienky na výstavbu a prevádzku wellness centier a wellness hotelov. Od októbra 2006 bolo certifikovaných niekoľko wellness centier vo fungujúcich liečebných kúpeľoch napríklad Bad Brambach, Bad Elster, Caracalla therme v kúpeľoch Baden-Baden, Carolus therme v Bad Aachen, Bad Füssing a rad ďalších v SRN, Rakúsku, Taliansku, Maďarsku, Slovinsku, Poľsku a v Španielsku.

Uvedené skutočnosti vývoja kúpeľných miest v EÚ sú určujúce aj pre budúci vývoj Piešťan ako významného kúpeľného mesta, ktoré má na to výborné prírodné podmienky – termálnu vodu relatívne vysokej teploty, žriedelnú základňu vysokej výdatnosti a jej rozptyl v priestore územia mesta. Nakoľko nie je reálny predpoklad, že Slovenské liečebné kúpele Piešťany, a.s., vybudujú požadované wellness centrum, ktoré je bezpodmienečne potrebné pre ďalší rozvoj kúpeľného mesta, zostáva jediná možnosť riešiť tento problém tak, ako ho rieši väčšina kúpeľných miest EÚ, založením účelovej akciovej spoločnosti s účasťou mesta, bankových a iných subjektov s finančnou podporou z fondov EÚ. Akciová spoločnosť by mala pripraviť výstavbu a zabezpečiť prevádzku wellness centra, ako to zodpovedá dvestoročnej histórii kúpeľného mesta Piešťany. Výstavba navrhovanej plavárne určite túto požiadavku nesplní. 

Ján Uhliarik robil v odbore kúpeľníctva od roku 1964. Bol riaditeľom balneotechnického odboru generálneho riaditeľstva kúpeľov do ukončenia jeho funkcie reorganizáciou – privatizáciou kúpeľov. Ako expert pracoval v odbore kúpeľníctva v Grécku, Alžírsku, Iraku, Sýrii, Slovinsku, Cypre, Kuvajte, bývalej Juhoslávii (ako poradca ministerstva zdravotníctva). Prednášal tiež v Rusku, Poľsku, Francúzsku, Nemecku, Maďarsku, Taliansku. Dvadsaťdva rokov bol členom riadiaceho výboru SITH, kde viedol komisiu pre liečivé peloidy a balneotechniku.