Slovenské osobnosti medicíny vo svete: 20. storočie
Seriál o osobnostiach so slovenskými koreňmi, ktoré dosiahli významné svetové úspechy v medicíne, pripravoval pre Piešťanský týždeň Prof. Jozef Rovenský. Spoluautor publikácie je reumatológ a riaditeľ Národného ústavu reumatických chorôb v Piešťanoch. Kniha u nás vychádzala v predpremiérovej verzii, preto aj keď sme už seriál v PT 36/10 ukončili, autori ho naďalej priebežne dopĺňajú o životopisy ďalších osobností – lekárov, farmaceutov, vedcov, aj takých, ktorí dlhodobo pôsobili v zahraničí a vrátili sa naspäť na Slovensko.
Michal Ševc-Pristaš
Oblasť pod Duklou bola a je najchudobnejšou oblasťou východného Slovenska. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia mnohí ľudia odtiaľ emigrovali do Spojených štátov amerických. V tomto kraji sa v obci Radoma narodil Michal Ševc. Za manželku si zobral Helenu Pristašovú. Mali spolu syna Miška a dcéru Máriu. Miško bol veľmi nadaný. Za Slovenského štátu študoval na gymnáziu v Prešove. Po skončení druhej svetovej vojny išiel na medicínu na Karlovu univerzitu v Prahe. Po februári v roku 1948, keď sa vo vtedajšom Československu dostala k moci komunistická strana, predpokladal, že v štúdiu nebude môcť pokračovať, keďže sa angažoval v katolíckom hnutí a jeho otec ako súkromník vlastnil krčmu. Michal emigroval do západného Nemecka. Dostal sa do zberného tábora pre emigrantov z východnej Európy. Tam sa zapojil do protikomunistickej činnosti a publikoval v rozhlasovej stanici Slobodná Európa. Za pomoci redaktora Imricha Kružliaka sa cez rádiové vlny pod pseudonymom Pristaš (podľa mena svojej matky zaslobodna) prihováral rodičom a najbližšej rodine.Neskôr, prostredníctvom medzinárodnej organizácie Dielo katolíckej pomoci vysokoškolákom, sa Michal dostal do Španielska. Za pomoci podpredsedu organizácie Slováka Jozefa Ciekera mu tam umožnili pokračovať v štúdiu medicíny na madridskej univerzite. V tom ho podporovala jeho snúbenica, americká Slovenka Xénia Olexyová, s ktorou sa po skončení štúdia oženil. Odišli spolu do Pottswille v Pennsylvánii, kde Michal pracoval ako lekár. Medzi krajanov do Radomy zavítal až po vyše 30 rokoch emigrácie. Mal zámer vrátiť sa tam natrvalo, jeho túžba sa mu však nesplnila. Svojej penzie a nezávislej Slovenskej republiky sa už nedožil. Zomrel v USA vo februári 1987 na infarkt pri ošetrovaní pacientov vo svojej ordinácii. Bol to vzácny človek. Pomáhal zahraničným Slovákom liečiť telo a vierou v Boha i dušu.
