V Naháči pôsobil Juraj Fándly

Obec Naháč, ktorá sa nachádza neďaleko zrúcaniny františkánskeho kláštora Katarínka, ponúka okrem nenáročnej pešej i cyklistickej turistiky po okolí aj krátke zastavenie v pamätnom dome národného osvietenského buditeľa Juraja Fándlyho.

Juraj Fándly pôsobil v obci ako farár dvadsaťsedem rokov, počas ktorých sa snažil nielen o národné, ale i vzdelanostné povzbudenie obyvateľov. Jeho sláva však presiahla hranice Naháča a svojím dielom s názvom Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diáblom o prvních počátkoch, o starodávních, aj včúlajších premenách reholňíckych sa navždy zapísal do pamäti slovenského národa. Bolo to totiž prvé dielo písané v bernolákovčine. Fándly bol veľkým kritikom a odporcom nečinnosti, poverčivosti nevzdelaného ľudu či žobráctva a snažil sa voči týmto aspektom bojovať práve vydávaním kníh, ktoré mali vychovávať prostý ľud. Známe sú diela Piľní domajší a poľní hospodár, Zelinkár či Slovenský včelár. Budova rímskokatolíckej fary, kde Fándly v rokoch 1780-1807 pôsobil, bola v roku 1990 sprístupnená ako múzejná expozícia. Podľa informácií z oficiálnej stránky obce je múzeum zaujímavé nielen pre školy, ale aj pre novinárov či zahraničných hostí. Návšteva pamätného domu nie je len životopisným prierezom tvorby Juraja Fándlyho, spestrením je i národopisná výstava či prechádzka Fándlyho záhradou.

Prvá časť múzea sa zameriava na publikačnú a vzdelávaciu činnosť osvietenca, čím sa zaslúžil nielen o pozdvihnutie životnej úrovne obyčajných ľudí, ale si aj vyslúžil kritiku cirkvi. Zastával totiž názor, že bez práce nie sú koláče a ostro odsudzoval žobráctvo mníchov a obohacovanie sa cirkvi na úkor prostých a poverčivých ľudí. Pokračovaním je prehliadka života, bývania, odievania obyčajného roľníckeho a remeselníckeho človeka. Tým sa však prehliadka pamätného domu nekončí. Zaujímavosťou je Fándlyho záhrada, v ktorej môžeme nájsť okrem slamených včelích úľov, spomínaných v jeho diele Slovenský včelár, zvláštnu jabloň, ktorá síce nekvitne, ale jabĺčka rodí.